Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na otázku, či súdy naozaj myslia na najlepší záujem dieťaťa pri svojom rozhodovaní, tajomníčka ministerstva spravodlivosti Edita Pfundtner uviedla, že je to na každom sudcovi.
Autor TASR
Bratislava 6. septembra (TASR) - Dieťa nemá byť objektom sporov svojich rodičov, pri rozhodnutiach súdov treba sledovať v prvom rade najlepší záujem dieťaťa. Uviedla to štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Edita Pfundtner (Most-Híd) po rokovaní parlamentného ľudskoprávneho výboru.
Na otázku, či súdy naozaj myslia na najlepší záujem dieťaťa pri svojom rozhodovaní, uviedla, že je to na každom sudcovi. Pripustila, že niekedy by bolo na mieste, aby súd predtým, ako nariadi súdne rozhodnutie, napríklad vo forme odňatia dieťaťa, skúmal, či sa nezmenili vzťahy v rodine a postoj účastníkov konania.
Pripomenula zmeny v civilnom mimosporovom poriadku a vyhláške, ktoré túto problematiku upravujú. Poukázala aj na opatrenia, ktoré sa snaží ministerstvo robiť. Spomenula napríklad snahu o zabezpečenie psychológa, mediačného pracovníka na súde. "Pilotujú sa jednotlivé súdy, ktoré sa venujú prednostne rodinným veciam," doplnila.
Uvažuje sa podľa jej slov nad tým, či sa na súde nezavedie pozícia koordinátor. "Dohliadal by na takéto rodinnoprávne spory. Mal by ním byť vyšší súdny úradník, ktorý by sa prednostne venoval týmto otázkam," dodala s tým, že rezort sa snaží robiť opatrenia, ktorými by sa zrýchlil proces. "Aby sa nestalo, že dieťa sa na dlhé obdobie, roky stane rukojemníkom jedného rodiča," vysvetlila.
Témou súdnych rozhodnutí sa výbor zaoberal preto, že si od ministra spravodlivosti Gábora Gála (Most-Híd) vyžiadal správu o úspešnosti súdnych rozhodnutí týkajúcich sa maloletých detí.
Natáliu Blahovú z SaS správa neuspokojila. "Neodpovedala mi na otázku, koľko v skutočnosti je výkonov súdnych rozhodnutí. Zo 600 žiadostí je 129 vyhovených a len 38 je vykonaných. Z toho vyplýva, že obrovské množstvo konaní končí tak, že súd si nevymáha svoje vlastné rozhodnutia. Z toho vyplýva obrovská právna neistota detí a rodičov," uviedla Blahová.
Na otázku, či súdy naozaj myslia na najlepší záujem dieťaťa pri svojom rozhodovaní, uviedla, že je to na každom sudcovi. Pripustila, že niekedy by bolo na mieste, aby súd predtým, ako nariadi súdne rozhodnutie, napríklad vo forme odňatia dieťaťa, skúmal, či sa nezmenili vzťahy v rodine a postoj účastníkov konania.
Pripomenula zmeny v civilnom mimosporovom poriadku a vyhláške, ktoré túto problematiku upravujú. Poukázala aj na opatrenia, ktoré sa snaží ministerstvo robiť. Spomenula napríklad snahu o zabezpečenie psychológa, mediačného pracovníka na súde. "Pilotujú sa jednotlivé súdy, ktoré sa venujú prednostne rodinným veciam," doplnila.
Uvažuje sa podľa jej slov nad tým, či sa na súde nezavedie pozícia koordinátor. "Dohliadal by na takéto rodinnoprávne spory. Mal by ním byť vyšší súdny úradník, ktorý by sa prednostne venoval týmto otázkam," dodala s tým, že rezort sa snaží robiť opatrenia, ktorými by sa zrýchlil proces. "Aby sa nestalo, že dieťa sa na dlhé obdobie, roky stane rukojemníkom jedného rodiča," vysvetlila.
Témou súdnych rozhodnutí sa výbor zaoberal preto, že si od ministra spravodlivosti Gábora Gála (Most-Híd) vyžiadal správu o úspešnosti súdnych rozhodnutí týkajúcich sa maloletých detí.
Natáliu Blahovú z SaS správa neuspokojila. "Neodpovedala mi na otázku, koľko v skutočnosti je výkonov súdnych rozhodnutí. Zo 600 žiadostí je 129 vyhovených a len 38 je vykonaných. Z toho vyplýva, že obrovské množstvo konaní končí tak, že súd si nevymáha svoje vlastné rozhodnutia. Z toho vyplýva obrovská právna neistota detí a rodičov," uviedla Blahová.
