Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Generálne presbyterstvo ECAV zriadilo komisiu, ktorá sa týmito druhmi stavieb zaoberá.
Autor TASR
Bratislava 7. júla (TASR) – Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) chce obnoviť nevyužívané, málo využívané a chátrajúce kostoly. Generálne presbyterstvo ECAV zriadilo komisiu, ktorá sa týmito druhmi stavieb zaoberá. Tá spracovala katalóg ohrozených kostolov, ktorý obsahuje popis a základné technické dáta k zhruba 50 ohrozeným budovám.
Najviac chátrajúcich či málo využívaných kostolov sa nachádza na hornom Spiši, napríklad v obciach Veľká Lomnica, Huncovce, Rakúsy, Stráne pod Tatrami, Výborná, Toporec, Vrbov, Tvarožná, Holumnica, Jurské, Ihľany, Mlynica, Bušovce, Lomnička či Tatranská Kotlina. "Je to prirodzené, pretože v tomto prostredí žilo nemecké obyvateľstvo, ktoré nariadením vlády po II. svetovej vojne bolo odsunuté - vysídlené do Nemecka. Tieto obce boli čisto nemecké a v niektorých v súčasnosti nežije ani jeden príslušník ECAV alebo v týchto dedinách žije maximálne do 20 evanjelikov, ktorí nie sú schopní finančne udržať kostol v dobrom technickom stave," povedal pre TASR predseda komisie pre chátrajúce kostoly a evanjelický farár v Kežmarku Roman Porubän. Ako doplnil, na hornom Spiši sa takýchto kostolov v okruhu 30 kilometrov nachádza 15. V rámci celej ECAV je to do 50 kostolov. Podobným prostredím ako je horný Spiš, je aj oblasť Gemera.
Porubän podotkol, že každý kostol patrí nejakému cirkevnému zboru a ich obnovy si riešia často vo vlastnej réžii. Niektorým sa to darí prostredníctvom fondov Ministerstva kultúry SR, ďalší finančné prostriedky hľadajú cez zahraničnú spoluprácu. "Keďže väčšina týchto kostolov je národnou kultúrnou pamiatkou, komisia pre chátrajúce kostoly navrhla vypracovať jednotný postup na ich záchranu a vyvolať jednanie s Ministerstvom kultúry SR, ktorého výsledkom by malo byť vytvorenie systémového riešenia na záchranu týchto kostolov," podotkol Porubän.
Evanjelický farár poznamenal, že niektoré kostoly sa podarilo zachrániť tým spôsobom, že sa odpredali za symbolickú cenu inej kresťanskej cirkvi, išlo napríklad o kostol v Žakovciach v okrese Kežmarok, ktorý sa odpredal Gréckokatolíckej cirkvi. Druhou možnosťou podľa Porubäna bol podpis zmluvy o užívaní kostola inou cirkvou. Týmto príkladom je kostol v obci Rakúsy tiež v Kežmarskom okrese, ktorý využíva Rímskokatolícka cirkev. "Aj to je spôsob, ako sa dajú tieto kostoly zachrániť a stále slúžia účelu, za akým boli postavené. V niektorom z opustených kostolov na Spiši by sa dalo vytvoriť múzeum karpatských Nemcov, ktoré by mapovalo život nemeckého obyvateľstva od osídlenia až po vysídlenie. Myslím si, že na Spiši by si to nemecká menšina zaslúžila a zároveň by to mala byť pre nás aj akási morálna povinnosť, vzhľadom na to, čo sa udialo s touto menšinou po II. svetovej vojne na Slovensku," uzavrel Porubän.
Najviac chátrajúcich či málo využívaných kostolov sa nachádza na hornom Spiši, napríklad v obciach Veľká Lomnica, Huncovce, Rakúsy, Stráne pod Tatrami, Výborná, Toporec, Vrbov, Tvarožná, Holumnica, Jurské, Ihľany, Mlynica, Bušovce, Lomnička či Tatranská Kotlina. "Je to prirodzené, pretože v tomto prostredí žilo nemecké obyvateľstvo, ktoré nariadením vlády po II. svetovej vojne bolo odsunuté - vysídlené do Nemecka. Tieto obce boli čisto nemecké a v niektorých v súčasnosti nežije ani jeden príslušník ECAV alebo v týchto dedinách žije maximálne do 20 evanjelikov, ktorí nie sú schopní finančne udržať kostol v dobrom technickom stave," povedal pre TASR predseda komisie pre chátrajúce kostoly a evanjelický farár v Kežmarku Roman Porubän. Ako doplnil, na hornom Spiši sa takýchto kostolov v okruhu 30 kilometrov nachádza 15. V rámci celej ECAV je to do 50 kostolov. Podobným prostredím ako je horný Spiš, je aj oblasť Gemera.
Porubän podotkol, že každý kostol patrí nejakému cirkevnému zboru a ich obnovy si riešia často vo vlastnej réžii. Niektorým sa to darí prostredníctvom fondov Ministerstva kultúry SR, ďalší finančné prostriedky hľadajú cez zahraničnú spoluprácu. "Keďže väčšina týchto kostolov je národnou kultúrnou pamiatkou, komisia pre chátrajúce kostoly navrhla vypracovať jednotný postup na ich záchranu a vyvolať jednanie s Ministerstvom kultúry SR, ktorého výsledkom by malo byť vytvorenie systémového riešenia na záchranu týchto kostolov," podotkol Porubän.
Evanjelický farár poznamenal, že niektoré kostoly sa podarilo zachrániť tým spôsobom, že sa odpredali za symbolickú cenu inej kresťanskej cirkvi, išlo napríklad o kostol v Žakovciach v okrese Kežmarok, ktorý sa odpredal Gréckokatolíckej cirkvi. Druhou možnosťou podľa Porubäna bol podpis zmluvy o užívaní kostola inou cirkvou. Týmto príkladom je kostol v obci Rakúsy tiež v Kežmarskom okrese, ktorý využíva Rímskokatolícka cirkev. "Aj to je spôsob, ako sa dajú tieto kostoly zachrániť a stále slúžia účelu, za akým boli postavené. V niektorom z opustených kostolov na Spiši by sa dalo vytvoriť múzeum karpatských Nemcov, ktoré by mapovalo život nemeckého obyvateľstva od osídlenia až po vysídlenie. Myslím si, že na Spiši by si to nemecká menšina zaslúžila a zároveň by to mala byť pre nás aj akási morálna povinnosť, vzhľadom na to, čo sa udialo s touto menšinou po II. svetovej vojne na Slovensku," uzavrel Porubän.
