Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovenský europoslanec upozornil na skutočnosť, ktorá by sa určite nedala obísť, a tou je štatút Kosova.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 2. augusta (TASR) - Už takmer dva mesiace je známy návrh na vytvorenie užšieho zoskupenia štyroch balkánskych štátov, ktoré jeho autori nazvali Balkánsky Benelux.
Poslanec Európskeho parlamentu (EP) Eduard Kukan tvrdí, že regionálna spolupráca štátov západného Balkánu je vítaná, ale je skeptický, čo sa týka akéhosi zoficiálnenia navrhovaného regionálneho útvaru.
V návrhu, ktorý predstavili kosovský novinár pôsobiaci v Bruseli a rakúsky ekonóm žijúci v Albánsku, sa zdôvodňuje, že užšie prepojenie medzi Albánskom, Kosovom a Čiernou Horou a Macedónskom, by zvýšilo a urýchlilo šance krajín tohto regiónu na vstup do EÚ.
"Európsky parlament požaduje po štátoch tohto regiónu, aby regionálnu spoluprácu brali vážne a podľa toho, aké výsledky v tomto smere dosahujú, sú jednotlivé štáty aj hodnotené," povedal Kukan v rozhovore pre TASR. V súčasnosti by sa dalo povedať, že okrem Kodanských kritérií, požadovaných pre vstup do EÚ, by sa pre balkánske kandidátske krajiny mohlo pripojiť aj kritérium o pozitívnej úlohe štátu v regionálnej spolupráci, dodal.
Slovenský europoslanec, ktorý je členom Zahraničného výboru EP a vedúci parlamentnej delegácie pre krajiny západného Balkánu, spresnil, že europarlament by iniciatívu bližšej spolupráce krajín tohto regiónu celkom uvítal. To však neznamená, že EP súhlasí s medializovaným projektom.
"Čítal som tieto návrhy a štúdie a poviem, že som skeptický, či je to reálne," zhodnotil situáciu Kukan. Porovnávať balkánske štáty s Beneluxom (úniou medzi Belgickom, Luxemburskom a Holandskom) je podľa neho nevhodné, lebo ten funguje už dlhé roky a vo všetkom.
Dokonca ani prirovnanie ku krajinám Vyšehradskej štvorky (V4) sa podľa Kukana na región západného Balkánu momentálne nehodí. Hoci spolupráca krajín V4, ktoré sú vyspelejšie ako tie na Balkáne, je dobrá, ani toto stredoeurópske neformálne zoskupenie nefunguje ako Benelux.
Kukan upozornil na skutočnosť, ktorá by sa určite nedala obísť, a tou je štatút Kosova. "Pri takýchto iniciatívach, do ktorých je zaradené Kosovo, skôr či neskôr narazíme na štatút Kosova. A ten je taký, že päť členských štátov EÚ ho neuznáva," konštatoval Kukan.
Návrhy na užšie regionálne väzby EP aj on osobne iba víta v duchu myšlienky, že sa v rámci toho nájdu myšlienky na ďalšiu spoluprácu, čo je dobrá vec.
"Ale ak by sme chceli hovoriť o akejsi formálnej štruktúre a organizácii, v tom som skeptický, či je to možné," povedal Kukan. Takýto návrh bude vždy vyvolávať ostražitosť, už aj z hľadiska obáv okolitých štátov o vytvorenie tzv. Veľkého Albánska.
"To je vždy citlivá téma. Lebo dnes je v kosovskom parlamente hnutie Sebaurčenie, ktoré je veľmi populárne a veľmi otvorene hovorí o myšlienke Veľkého Albánska," uviedol Kukan. Takéto úvahy pritom už nie sú v popredí ani v samotnom Albánsku.
Poslanec Európskeho parlamentu (EP) Eduard Kukan tvrdí, že regionálna spolupráca štátov západného Balkánu je vítaná, ale je skeptický, čo sa týka akéhosi zoficiálnenia navrhovaného regionálneho útvaru.
V návrhu, ktorý predstavili kosovský novinár pôsobiaci v Bruseli a rakúsky ekonóm žijúci v Albánsku, sa zdôvodňuje, že užšie prepojenie medzi Albánskom, Kosovom a Čiernou Horou a Macedónskom, by zvýšilo a urýchlilo šance krajín tohto regiónu na vstup do EÚ.
"Európsky parlament požaduje po štátoch tohto regiónu, aby regionálnu spoluprácu brali vážne a podľa toho, aké výsledky v tomto smere dosahujú, sú jednotlivé štáty aj hodnotené," povedal Kukan v rozhovore pre TASR. V súčasnosti by sa dalo povedať, že okrem Kodanských kritérií, požadovaných pre vstup do EÚ, by sa pre balkánske kandidátske krajiny mohlo pripojiť aj kritérium o pozitívnej úlohe štátu v regionálnej spolupráci, dodal.
Slovenský europoslanec, ktorý je členom Zahraničného výboru EP a vedúci parlamentnej delegácie pre krajiny západného Balkánu, spresnil, že europarlament by iniciatívu bližšej spolupráce krajín tohto regiónu celkom uvítal. To však neznamená, že EP súhlasí s medializovaným projektom.
"Čítal som tieto návrhy a štúdie a poviem, že som skeptický, či je to reálne," zhodnotil situáciu Kukan. Porovnávať balkánske štáty s Beneluxom (úniou medzi Belgickom, Luxemburskom a Holandskom) je podľa neho nevhodné, lebo ten funguje už dlhé roky a vo všetkom.
Dokonca ani prirovnanie ku krajinám Vyšehradskej štvorky (V4) sa podľa Kukana na región západného Balkánu momentálne nehodí. Hoci spolupráca krajín V4, ktoré sú vyspelejšie ako tie na Balkáne, je dobrá, ani toto stredoeurópske neformálne zoskupenie nefunguje ako Benelux.
Kukan upozornil na skutočnosť, ktorá by sa určite nedala obísť, a tou je štatút Kosova. "Pri takýchto iniciatívach, do ktorých je zaradené Kosovo, skôr či neskôr narazíme na štatút Kosova. A ten je taký, že päť členských štátov EÚ ho neuznáva," konštatoval Kukan.
Tu bude player
Návrhy na užšie regionálne väzby EP aj on osobne iba víta v duchu myšlienky, že sa v rámci toho nájdu myšlienky na ďalšiu spoluprácu, čo je dobrá vec.
"Ale ak by sme chceli hovoriť o akejsi formálnej štruktúre a organizácii, v tom som skeptický, či je to možné," povedal Kukan. Takýto návrh bude vždy vyvolávať ostražitosť, už aj z hľadiska obáv okolitých štátov o vytvorenie tzv. Veľkého Albánska.
"To je vždy citlivá téma. Lebo dnes je v kosovskom parlamente hnutie Sebaurčenie, ktoré je veľmi populárne a veľmi otvorene hovorí o myšlienke Veľkého Albánska," uviedol Kukan. Takéto úvahy pritom už nie sú v popredí ani v samotnom Albánsku.
