Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Odstrániť by sa mali najmä rozdiely pri financovaní verejných a neverejných poskytovateľov. Na dnešnej tlačovej konferencii k tomu vyzvali vládu dve poslankyne hnutia OĽaNO-NOVA.
Autor TASR
Bratislava 25. októbra (TASR) - Vláda by mala urýchlene pripraviť reformu sociálnych služieb. Odstrániť by sa mali najmä rozdiely pri financovaní verejných a neverejných poskytovateľov. Na dnešnej tlačovej konferencii k tomu kabinet Roberta Fica (Smer-SD) vyzvali opozičné poslankyne hnutia OĽaNO-NOVA Erika Jurinová a Soňa Gáborčáková.
"Vyzývame vládu, aby riešila okamžite zlú situáciu v zariadeniach pre seniorov. Existuje veľký rozdiel vo financovaní verejných a neverejných zariadení. Je to úplne choro nastavené. Bojím sa, že neverejní poskytovatelia nemusia už budúci rok prežiť," vyhlásila Jurinová.
Poslankyne sú presvedčené, že sociálne služby potrebujú systémové zmeny. Gáborčáková vyčíslila, že počet opatrovaných za rok 2015 dosiahol 58.139, vo veku nad 62 rokov je poskytovaná starostlivosť 29.419 ľuďom. "Sociálne služby ako aj domáci opatrovatelia sú spojené nádoby. Ak by sme to prepočítali, tak by malo vzniknúť 1453 nových zariadení. Ide o veľké číslo," podotkla Gáborčáková. Podľa jej slov na jednej strane domáci opatrovatelia žijú na hranici chudoby, na druhej strane je tlak zariadení sociálnych služieb, ktoré hovoria o veľmi nízkom príspevku, ktorý dostávajú prijímatelia sociálnej služby. "Budúci rok, ak sa to nezmení, avizujú problémy s udržateľnosťou sociálnych služieb," priblížila Gáborčáková. Problém vidí aj v nízkych dôchodkoch či v nízkom príspevku od štátu na sociálne služby. "Potrebujeme otvoriť posudzovanie odkázanosti. Ak by sa to zjednotilo, je potrebné pristúpiť k systémovému riešeniu, aby sme zaviedli tzv. štátnu dávku v odkázanosti. Človek by ju mohol použiť na starostlivosť v domácom prostredí, alebo by si s ňou pomohol v zariadení sociálnych služieb," vysvetlila Gáborčáková s tým, že ľudia by sa tak nedostávali do nízkoprahových služieb. Teda napríklad do útulkov.
Na najbližšiu schôdzu parlamentu opozičné hnutie tiež predkladá novelu zákona, ktorou chce výraznejšie navýšiť opatrovateľský príspevok, ako to navrhuje súčasná vláda. V druhom čítaní v parlamente je návrh zákona, ktorým má stúpnuť o 27,10 eura mesačne. "Rodiny, ktoré sa starajú o člena rodiny sa dostávajú do pásma chudoby. To nie je dôstojné. Preto sme sa rozhodli zvýšiť výšku príspevku na hranicu čistej minimálnej mzdy," priblížila Jurinová s tým, že tento návrh je ambicióznejší ako vládny, ale rodiny, ktoré opatrujú svojich blízkych to potrebujú. Hnutie tiež navrhuje upraviť aj ochranu zostatku príjmu. Navrhujú vyššiu hranicu ako chce vláda, ktorá navrhla 1,7-násobku sumy životného minima.
"Vyzývame vládu, aby riešila okamžite zlú situáciu v zariadeniach pre seniorov. Existuje veľký rozdiel vo financovaní verejných a neverejných zariadení. Je to úplne choro nastavené. Bojím sa, že neverejní poskytovatelia nemusia už budúci rok prežiť," vyhlásila Jurinová.
Poslankyne sú presvedčené, že sociálne služby potrebujú systémové zmeny. Gáborčáková vyčíslila, že počet opatrovaných za rok 2015 dosiahol 58.139, vo veku nad 62 rokov je poskytovaná starostlivosť 29.419 ľuďom. "Sociálne služby ako aj domáci opatrovatelia sú spojené nádoby. Ak by sme to prepočítali, tak by malo vzniknúť 1453 nových zariadení. Ide o veľké číslo," podotkla Gáborčáková. Podľa jej slov na jednej strane domáci opatrovatelia žijú na hranici chudoby, na druhej strane je tlak zariadení sociálnych služieb, ktoré hovoria o veľmi nízkom príspevku, ktorý dostávajú prijímatelia sociálnej služby. "Budúci rok, ak sa to nezmení, avizujú problémy s udržateľnosťou sociálnych služieb," priblížila Gáborčáková. Problém vidí aj v nízkych dôchodkoch či v nízkom príspevku od štátu na sociálne služby. "Potrebujeme otvoriť posudzovanie odkázanosti. Ak by sa to zjednotilo, je potrebné pristúpiť k systémovému riešeniu, aby sme zaviedli tzv. štátnu dávku v odkázanosti. Človek by ju mohol použiť na starostlivosť v domácom prostredí, alebo by si s ňou pomohol v zariadení sociálnych služieb," vysvetlila Gáborčáková s tým, že ľudia by sa tak nedostávali do nízkoprahových služieb. Teda napríklad do útulkov.
Na najbližšiu schôdzu parlamentu opozičné hnutie tiež predkladá novelu zákona, ktorou chce výraznejšie navýšiť opatrovateľský príspevok, ako to navrhuje súčasná vláda. V druhom čítaní v parlamente je návrh zákona, ktorým má stúpnuť o 27,10 eura mesačne. "Rodiny, ktoré sa starajú o člena rodiny sa dostávajú do pásma chudoby. To nie je dôstojné. Preto sme sa rozhodli zvýšiť výšku príspevku na hranicu čistej minimálnej mzdy," priblížila Jurinová s tým, že tento návrh je ambicióznejší ako vládny, ale rodiny, ktoré opatrujú svojich blízkych to potrebujú. Hnutie tiež navrhuje upraviť aj ochranu zostatku príjmu. Navrhujú vyššiu hranicu ako chce vláda, ktorá navrhla 1,7-násobku sumy životného minima.
