Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na Slovensku sa podľa EK rozchádzala ústava s politickou praxou a demokracia ešte nebola pevne zakorenená.
Autor TASR
Bratislava 1. mája (TASR) - Európska komisia (EK) v júli 1997 v posudku týkajúceho sa kandidatúry Slovenska na vstup do EÚ neodporučila začať rozhovory o rozšírení Európskej únie so Slovenskom. Dôvodom bolo nedostatočné plnenie politických podmienok na vstup do EÚ, určených kodanským summitom. Podmienkami boli stabilná demokracia, rešpektovanie ľudských práv a ochrana národnostných menšín.
Pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenska do Európskej únie prináša TASR sériu dokumentačných materiálov.
Na Slovensku sa podľa EK rozchádzala ústava s politickou praxou a demokracia ešte nebola pevne zakorenená. Ako príklad uviedla EK zaobchádzanie s opozíciou v parlamentných výboroch a pokusy vlády zmenami ustanovení trestného zákonníka obmedziť slobodu názoru.
EK vo svojich posudkoch odporučila začatie rozhovorov o vstupe s Českou republikou, Maďarskom, Poľskom, Slovinskom a Estónskom.
Podľa Komisie z hospodárskeho hľadiska ani jedna východoeurópska krajina v tom čase nespĺňala podmienky pre členstvo v EÚ. Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Poľsko a Slovinsko však mali dôveru EK, že o niekoľko rokov to dokážu. Slovensko bolo veľmi blízko k splneniu hospodárskych podmienok, ale chýbala mu pri ich uskutočňovaní transparentnosť.
Vtedajší predseda Európskej komisie Jacques Santer v Štrasburgu uviedol, že z procesu rozšírenia EÚ nie je nikto vylúčený. "Európska komisia už na budúci rok opäť zhodnotí pripravenosť jednotlivých kandidátskych krajín a ak sa v nich vykoná potrebný pokrok v plnení politických kritérií, ako napríklad v prípade Slovenska, alebo pokrok v ekonomických kritériách, ako napríklad v Rumunsku, potom ich budeme odporúčať na začatie rozhovorov", povedal v roku 1997 Santer.
Zároveň zdôraznil, že proces rozšírenia nie je procesom vylučujúcim, ale procesom začleňujúcim, ktorý sa musí viesť so všetkými kandidátskymi krajinami.
Vtedajší slovenský prezident Rudolf Schuster na rozhodnutie EK reagoval v príhovore, v ktorom za neúspech Slovenska vinil vtedajšiu vládnu koalíciu. "Vládna koalícia svojimi činmi poprela vlastné predsavzatie získať plnohodnotné členstvo v Únii v horizonte roku 2000. Ak sa to stane, bude to znamenať spomalenie ďalšieho hospodárskeho rastu Slovenska a znižovanie životnej úrovne jeho občanov v porovnaní s obyvateľstvom úspešných kandidátskych krajín," uviedol vtedy Schuster, informuje TASR na základe svojho archívu.
Na decembrovom summite EÚ v Luxemburgu Európska rada schválila koncepciu rozširovania Únie. Summit tiež rozhodol, že intenzívne rokovania o členstve bude EÚ viesť s prvou skupinou krajín, a to s Českou republikou, Maďarskom, Poľskom, Slovinskom, Estónskom a s Cyprom. Slovensko zaradili predovšetkým pre neplnenie politických kritérií do druhej skupiny krajín, ktoré sa ešte len mali pripravovať na rozhovory. SR sa ocitla v skupine spolu s Litvou, Lotyšskom, Bulharskom a Rumunskom.
Pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenska do Európskej únie prináša TASR sériu dokumentačných materiálov.
Na Slovensku sa podľa EK rozchádzala ústava s politickou praxou a demokracia ešte nebola pevne zakorenená. Ako príklad uviedla EK zaobchádzanie s opozíciou v parlamentných výboroch a pokusy vlády zmenami ustanovení trestného zákonníka obmedziť slobodu názoru.
EK vo svojich posudkoch odporučila začatie rozhovorov o vstupe s Českou republikou, Maďarskom, Poľskom, Slovinskom a Estónskom.
Podľa Komisie z hospodárskeho hľadiska ani jedna východoeurópska krajina v tom čase nespĺňala podmienky pre členstvo v EÚ. Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Poľsko a Slovinsko však mali dôveru EK, že o niekoľko rokov to dokážu. Slovensko bolo veľmi blízko k splneniu hospodárskych podmienok, ale chýbala mu pri ich uskutočňovaní transparentnosť.
Vtedajší predseda Európskej komisie Jacques Santer v Štrasburgu uviedol, že z procesu rozšírenia EÚ nie je nikto vylúčený. "Európska komisia už na budúci rok opäť zhodnotí pripravenosť jednotlivých kandidátskych krajín a ak sa v nich vykoná potrebný pokrok v plnení politických kritérií, ako napríklad v prípade Slovenska, alebo pokrok v ekonomických kritériách, ako napríklad v Rumunsku, potom ich budeme odporúčať na začatie rozhovorov", povedal v roku 1997 Santer.
Zároveň zdôraznil, že proces rozšírenia nie je procesom vylučujúcim, ale procesom začleňujúcim, ktorý sa musí viesť so všetkými kandidátskymi krajinami.
Vtedajší slovenský prezident Rudolf Schuster na rozhodnutie EK reagoval v príhovore, v ktorom za neúspech Slovenska vinil vtedajšiu vládnu koalíciu. "Vládna koalícia svojimi činmi poprela vlastné predsavzatie získať plnohodnotné členstvo v Únii v horizonte roku 2000. Ak sa to stane, bude to znamenať spomalenie ďalšieho hospodárskeho rastu Slovenska a znižovanie životnej úrovne jeho občanov v porovnaní s obyvateľstvom úspešných kandidátskych krajín," uviedol vtedy Schuster, informuje TASR na základe svojho archívu.
Na decembrovom summite EÚ v Luxemburgu Európska rada schválila koncepciu rozširovania Únie. Summit tiež rozhodol, že intenzívne rokovania o členstve bude EÚ viesť s prvou skupinou krajín, a to s Českou republikou, Maďarskom, Poľskom, Slovinskom, Estónskom a s Cyprom. Slovensko zaradili predovšetkým pre neplnenie politických kritérií do druhej skupiny krajín, ktoré sa ešte len mali pripravovať na rozhovory. SR sa ocitla v skupine spolu s Litvou, Lotyšskom, Bulharskom a Rumunskom.
