V reakcii na teroristické útoky Európska komisia navrhuje značne obmedziť legálne vlastníctvo zbraní obyvateľov EÚ.
Autor TASR
Bratislava 6. júna (TASR) - List, ktorý slovenské Združenie vlastníkov strelných zbraní – Legis Telum zaslalo ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi, možno vnímať ako legitímnu snahu záujmového združenia vlastníkov strelných zbraní ovplyvniť legislatívny proces na úrovni EÚ. Uvádza sa v stanovisku, ktorý dnes TASR poskytol Andrej Králik, vedúci tlačového a politického oddelenia Zastúpenia Európskej komisie (EK) na Slovensku. "Možno len uvítať, že do legislatívneho procesu sa zapájajú nielen politici, ale aj ľudia a záujmové skupiny, ktoré môžu byť navrhovanou legislatívou dotknuté. Je pochopiteľné, že do verejnej debaty prinášajú svoj pohľad vlastníci zbraní, výrobcovia zbraní, poľovnícke združenia, bezpečnostné think-tanky i združenia pre práva obetí trestných činov. Európska komisia uvíta akékoľvek pripomienky, ktoré môžu priniesť zlepšenie," uvádza sa ďalej v stanovisku. Združenie vlastníkov strelných zbraní – Legis Telum sa v sobotu 4. júna obrátilo otvoreným listom na podpredsedu vlády SR a ministra vnútra Roberta Kaliňáka v obave o ďalší vývoj legislatívneho procesu schvaľovania návrhu novely smernice o kontrole získavania a vlastnenia zbraní, s ktorým prišla v novembri 2015 EK. Novelu v súčasnosti prerokúvajú výbory Európskeho parlamentu.
EK navrhuje značne obmedziť legálne vlastníctvo zbraní obyvateľov EÚ a to v reakcii na teroristické útoky. Legis Telum, ako aj politici a podobné združenia v okolitých štátoch, argumentujú, že teroristické činy nie sú páchané legálne držanými zbraňami.
"Európska komisia nezužuje potrebu obmedzenia prístupu k nebezpečným strelným zbraniam len na teroristické útoky. Nemôžeme ignorovať to, že legálne zbrane sa použili nielen pri teroristických útokoch, ale aj pri ďalších tragických udalostiach, ako sú streľby v školách, na rockových koncertoch alebo v mládežníckych táboroch. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie v rokoch 2000-2012 zomrelo v krajinách EÚ na následky zranení spôsobených strelnou zbraňou viac ako 87.000 ľudí," píše sa ďalej v reakcii EK. "Cieľom opatrení navrhovaných EK nie je kriminalizovať držiteľov legálnych zbraní. Cieľom je sťažiť prístup zločincov a teroristov k najnebezpečnejším druhom strelných zbraní (ide o automatické zbrane a útočné poloautomatické zbrane). Chrániť život a majetok si môžeme aj bez toho, aby sme museli nevyhnutne vlastniť Kalašnikov alebo inú automatickú zbraň. Mala by sa tiež zlepšiť vysledovateľnosť strelných zbraní a posilniť spolupráca medzi členskými krajinami. Z pohľadu EK predstavujú bezpečnostné riziko takzvané deaktivované zbrane. Podľa súčasných pravidiel platných vo väčšine členských krajín deaktivované zbrane nie sú považované za zbrane, ale za kus kovu či atrapy. Obchoduje sa s nimi bez akéhokoľvek dohľadu. V minulosti sme, žiaľ, boli svedkami toho, že na teroristické útoky boli použité zbrane, ktoré boli v jednom členskom štáte deaktivované, následne boli odpredané do iného štátu ako atrapy, avšak potom boli opätovne sfunkčnené ako automatické zbrane. Tieto atrapy sú vymazané z úradných registrov a ak sa nimi spácha zločin, sú nevysledovateľné, rovnako ako nie je vysledovateľný ich súčasný vlastník či predchádzajúci vlastníci," píše ďalej v stanovisku.
EK navrhla opatrenie na zabránenie nákupu strelných zbraní cez internet, čo ešte stále v niektorých štátoch umožňuje v podstate anonymné nadobúdanie zbraní bez akejkoľvek registrácie.
"Vážime si doterajšie odmietavé stanoviská predstaviteľov Slovenskej republiky k navrhovaným drakonickým zákazom, ktoré údajne v mene boja proti terorizmu majú bezdôvodne postihnúť bezúhonných občanov. Navrhované zákazy povedú k zadržaniu legálne nadobudnutého majetku, strate možnosti účinne chrániť život, zdravie a majetok, likvidácii kultúrneho dedičstva, zániku športových činností, strate živobytia ľudí pôsobiacich v oblasti výroby a predaja zbraní a radikálnemu zhoršeniu bezpečnosti. S takýmto názorom sa stotožnil aj Výbor Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, ktorý svojím rozhodnutím z 9. mája 2016 všetky komisiou navrhované zákazy odmietol. V dňoch 9. a 10. júna bude na zasadnutí Rady, ktorého sa osobne zúčastníte, predložený návrh stanoviska Rady k návrhu novely smernice. Žiaľ, ako iste viete, pod tlakom silných členských štátov bude Rade predložený materiál, ktorý prináša ešte prísnejšie zákazy ako návrh Európskej komisie," uvádza sa v liste, ktorý TASR v sobotu poskytol podpredseda Legis Telum Ľudovít Miklánek.
Legis Telum združuje v súčasnosti viac ako tisíc členov. Na Slovensku je aktuálne viac ako 170.000 držiteľov zbrojných preukazov. Združenie spustilo koncom minulého roka voči uvedenému návrhu EK petíciu, ktorú doteraz podpísalo takmer 30.000 Slovákov.
EK navrhuje značne obmedziť legálne vlastníctvo zbraní obyvateľov EÚ a to v reakcii na teroristické útoky. Legis Telum, ako aj politici a podobné združenia v okolitých štátoch, argumentujú, že teroristické činy nie sú páchané legálne držanými zbraňami.
"Európska komisia nezužuje potrebu obmedzenia prístupu k nebezpečným strelným zbraniam len na teroristické útoky. Nemôžeme ignorovať to, že legálne zbrane sa použili nielen pri teroristických útokoch, ale aj pri ďalších tragických udalostiach, ako sú streľby v školách, na rockových koncertoch alebo v mládežníckych táboroch. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie v rokoch 2000-2012 zomrelo v krajinách EÚ na následky zranení spôsobených strelnou zbraňou viac ako 87.000 ľudí," píše sa ďalej v reakcii EK. "Cieľom opatrení navrhovaných EK nie je kriminalizovať držiteľov legálnych zbraní. Cieľom je sťažiť prístup zločincov a teroristov k najnebezpečnejším druhom strelných zbraní (ide o automatické zbrane a útočné poloautomatické zbrane). Chrániť život a majetok si môžeme aj bez toho, aby sme museli nevyhnutne vlastniť Kalašnikov alebo inú automatickú zbraň. Mala by sa tiež zlepšiť vysledovateľnosť strelných zbraní a posilniť spolupráca medzi členskými krajinami. Z pohľadu EK predstavujú bezpečnostné riziko takzvané deaktivované zbrane. Podľa súčasných pravidiel platných vo väčšine členských krajín deaktivované zbrane nie sú považované za zbrane, ale za kus kovu či atrapy. Obchoduje sa s nimi bez akéhokoľvek dohľadu. V minulosti sme, žiaľ, boli svedkami toho, že na teroristické útoky boli použité zbrane, ktoré boli v jednom členskom štáte deaktivované, následne boli odpredané do iného štátu ako atrapy, avšak potom boli opätovne sfunkčnené ako automatické zbrane. Tieto atrapy sú vymazané z úradných registrov a ak sa nimi spácha zločin, sú nevysledovateľné, rovnako ako nie je vysledovateľný ich súčasný vlastník či predchádzajúci vlastníci," píše ďalej v stanovisku.
EK navrhla opatrenie na zabránenie nákupu strelných zbraní cez internet, čo ešte stále v niektorých štátoch umožňuje v podstate anonymné nadobúdanie zbraní bez akejkoľvek registrácie.
"Vážime si doterajšie odmietavé stanoviská predstaviteľov Slovenskej republiky k navrhovaným drakonickým zákazom, ktoré údajne v mene boja proti terorizmu majú bezdôvodne postihnúť bezúhonných občanov. Navrhované zákazy povedú k zadržaniu legálne nadobudnutého majetku, strate možnosti účinne chrániť život, zdravie a majetok, likvidácii kultúrneho dedičstva, zániku športových činností, strate živobytia ľudí pôsobiacich v oblasti výroby a predaja zbraní a radikálnemu zhoršeniu bezpečnosti. S takýmto názorom sa stotožnil aj Výbor Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, ktorý svojím rozhodnutím z 9. mája 2016 všetky komisiou navrhované zákazy odmietol. V dňoch 9. a 10. júna bude na zasadnutí Rady, ktorého sa osobne zúčastníte, predložený návrh stanoviska Rady k návrhu novely smernice. Žiaľ, ako iste viete, pod tlakom silných členských štátov bude Rade predložený materiál, ktorý prináša ešte prísnejšie zákazy ako návrh Európskej komisie," uvádza sa v liste, ktorý TASR v sobotu poskytol podpredseda Legis Telum Ľudovít Miklánek.
Legis Telum združuje v súčasnosti viac ako tisíc členov. Na Slovensku je aktuálne viac ako 170.000 držiteľov zbrojných preukazov. Združenie spustilo koncom minulého roka voči uvedenému návrhu EK petíciu, ktorú doteraz podpísalo takmer 30.000 Slovákov.