Bratislava 10. marca (TASR) – Zavedenie elektronických náramkov vo väzenstve nevyriešilo a zrejme ešte dlho nevyrieši problém nízkej miery udeľovania alternatívnych trestov pre odsúdených a nedostatočnú kapacitu slovenských väzníc. Skonštatovali to kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) vo výsledkoch kontroly zavedenia a využívania Elektronického systému monitoringu osôb (ESMO).

Správu o výsledkoch kontroly uskutočnenej na ministerstve spravodlivosti zverejnil NKÚ dnes. Zatiaľ sa podľa neho nepodarilo dosiahnuť očakávané prínosy ESMO. Systém presadil predošlý minister spravodlivosti Tomáš Borec (nominant Smeru-SD). Očakával, že prispeje k úspore nákladov na väzenstvo tým, že rozšíri udeľovanie alternatívnych trestov.

Elektronické náramky to dokázali len v minimálnej miere, počet alternatívnych trestov zostal v porovnaní s minulosťou takmer nezmenený, uviedol NKÚ. „Na základe záverov kontroly je možné konštatovať, že systém po naštartovaní projektu vykazuje vysokú mieru neúčinnosti a neefektívnosti, nie sú naplnené jeho základné ciele a očakávané prínosy pre spoločnosť,“ uvádza úrad v tlačovej správe.

NKÚ skonštatoval, že v roku 2016 bol počet monitorovaných cez ESMO „len na úrovni 25 ľudí, čo je 1,25 percenta z cieľových 2000 osôb ročne. Z tohto počtu bol udelený trest domáceho väzenia ôsmim ľuďom." Ministerstvo dnes poskytlo aktuálne čísla k 8. marcu, podľa nich je kontrolovaných 30 osôb, z nich deväť má uložený trest domáceho väzenia.

„Pri súčasnom počte monitorovaných osôb a miere využívania ESMO hrozí riziko nedodržania návratnosti investície, ktorá bola v analýze vyčíslená na šesť rokov,“ obáva sa NKÚ. Ocenil však, že ministerstvo sa snaží riešiť nedostatočné využívanie elektronických náramkov. Ministerka Lucia Žitňanská (Most-Híd) vlani rozhodla, že ESMO bude nasadené na monitorovanie odsúdených pracujúcich mimo väzníc. Podľa správy NKÚ bolo tak monitorovaných celkom 270 väzňov.

„Ja som rada, že NKÚ ocenil kroky, ktoré sme už medzičasom stihli urobiť, pretože sme o jednu tretinu znížili to, čo platíme v rámci podporných služieb na prevádzkovanie tohto systému,“ uviedla dnes na margo výsledkov kontroly Žitňanská. Tá už dávnejšie povedala, že systém presadený jej predchodcom je „príliš robustný“. To skonštatoval aj NKÚ.

Úrad uvádza, že pôvodný rozpočet projektu 26,7 milióna eur z eurofondov zodpovedajúci pre 2000 monitorovaných osôb ročne sa navýšil o 358.800 eur z rozpočtu ministerstva na hardvér a softvérové licencie. Celkové výdavky tak predstavovali 27,3 milióna eur. „Robustnosť systému nadimenzovaná už v štúdii uskutočniteľnosti, nezodpovedala reálnej potrebe a možnostiam využívať ESMO pre cieľovú hranicu 2000 osôb ročne,“ konštatuje NKÚ.

Nevyužívaním systému v predpokladanom rozsahu podľa neho dochádza k „výraznému“ predraženiu servisu, ktorého cena bola stanovená na takmer 3,9 milióna eur ročne. „K čiastočnému zreálneniu servisných nákladov došlo v auguste 2016 uzatvorením dodatku k servisnej zmluve, ktorým sa dosiahlo zníženie ceny za servis v roku 2016 o 210.300 eur a v nasledujúcich rokoch o takmer 750.000 eur ročne na 3,1 milióna eur,“ uvádza úrad.

Ministerka dnes oznámila, že sa bude snažiť naplniť opatrenia, ktoré odporučil vo výsledkoch kontroly NKÚ. Tie podľa nej vychádzajú zo vzájomnej komunikácie. NKÚ ministerstvu odporúča, aby využilo všetky dostupné prostriedky na zintenzívnenie využívania alternatívnych trestov. Rezort by tak mal uskutočnil zmeny v zákonoch, ktoré umožnia rozšíriť spôsob využitia ESMO v trestnom a civilnom konaní.

Mal by tiež pokračovať v školeniach sudcov, prokurátorov, probačných a mediačných úradníkov a zvyšovať aj informovanosť verejnosti. „Ak sa totiž počet udeľovaných alternatívnych trestov nebude výrazným spôsobom zvyšovať, bude aj tento projekt patriť k tým projektom, ktoré predstavujú neefektívne vynakladanie verejných zdrojov,“ tvrdí NKÚ. Ministerstvu zároveň odporučil uzatvoriť dohodu s Generálnou prokuratúrou SR o vykonávaní predbežného šetrenia o nasadení ESMO už v prípravnom konaní.

Tomáš Borec závery správy NKÚ nevníma ako kritiku projektu samotného, ale jeho následnú slabú až chýbajúcu implementáciu. Projekt bol a je podľa neho v SR unikátny a jeho príprava prebiehala vo veľkej pracovnej skupine v zmysle dostupných poznatkov zo zahraničia, tak aby "nábehová krivka bola čo najkratšia".

"Napriek tomu možno uviesť, že implementácia v krajinách, kde sa systém využíva, trvala niekoľko rokov. Aktívna komunikácia projektu a legislatívne opatrenia za môjho pôsobenia vytvorili dostatočné podmienky pre úspešné uvedenie projektu do praxe," myslí si bývalý minister spravodlivosti.

Zároveň odmieta akékoľvek interpretácie o predražení projektu. K tomu podľa neho príde až jeho nevyužívaním v dôsledku nečinnosti rezortu v oblasti aktívnej trestnej politiky. "Stotožňujem sa so závermi NKÚ v tom zmysle, že považujem za veľkú chybu, že MS SR rezignovalo na úlohu spolupodieľať sa na aktívnej tvorbe trestnej politiky štátu smerujúcej k využitiu tohto systému," uviedol.

Namiesto čakania na výsledky kontroly NKÚ malo ministerstvo podľa neho radšej investovať energiu do skutočnej práce v prospech projektu. Vyzval preto ministerku spravodlivosti, aby zaradila implementáciu projektu medzi svoje priority.