Bratislava 11. septembra (TASR) - Za bezpečnosť elektrozariadení by mali byť zodpovedné všetky subjekty v procese výroby, distribúcie a predaja elektrozariadení. Vyplýva to z nového zákona o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach, ktorý dnes parlament posunul do druhého čítania. Právna norma preberá európsku smernicu, ktorej cieľom je prispieť k ochrane zdravia ľudí a environmentálne šetrnému zhodnocovaniu a zneškodňovaniu odpadu z elektrozariadení.

Zákon, ktorý by v prípade súhlasného stanoviska parlamentu a prezidenta mal platiť od januára 2014, sa dotkne najmä výrobcov, dovozcov a distribútorov či predajcov elektrických a elektronických zariadení. "Dotknuté budú malé a stredné podniky viac ako veľké spoločnosti z dôvodu všeobecne menšej schopnosti prispôsobovať sa podmienkam na trhu," konštatuje sa v materiáli.

Odhad Európskej komisie (EK) hovorí o tom, že na strane výrobcov by si zmeny vyžiadali od menej ako 1,5 percenta pri nezdravotných elektrozariadeniach až po 7 až 10 percent z obratu z predaja pri nových vysoko-komplexných výrobkoch. Pri úprave existujúcich výrobkov sa náklady odhadujú na 1 až 10 percent obratu. "Veľkú časť týchto nákladov je možné prisúdiť dlhému vývojovému, testovaciemu a schvaľovaciemu procesu," píše sa v návrhu.

Do ďalšieho legislatívneho procesu poslali dnes poslanci aj novelu zákona o prevencii závažných priemyselných havárií, tiež z dielne envirorezortu. Aj tá reflektuje na európsku smernicu. Za nebezpečné látky sa tak už po novom budú považovať aj ťažké vykurovacie oleje. Právna norma by mala platiť od 15. februára 2014.

Pri územnom plánovaní sa bude po novom pamätať aj na zosuvy pôdy

Pri územnom plánovaní sa od novembra budú brať do úvahy údaje geologického charakteru, a to najmä v súvislosti s možnými zosuvmi pôdy. Vyplýva to z novely geologického zákona, ktorú dnes 84 hlasmi schválili poslanci NR SR.

Na základe právnej normy bude ministerstvo životného prostredia vo svojom záväznom stanovisku k navrhovanej územnoplánovacej dokumentácii poskytovať informácie o zosuvných územiach a iných geologických hazardoch. Zároveň bude aj stanovovať podmienky využiteľnosti takýchto území.

Týmto spôsobom sa má zabezpečiť tzv. systém predbežnej opatrnosti a prevencia nežiaducich stavebných zásahov do rizikových území. Štát by súčasne nemusel vynakladať množstvo prostriedkov na prieskum a sanáciu havarijných zosuvov, ktorých vznik podporil človek svojimi aktivitami.

Na Slovensku sa v súčasnosti eviduje vyše 21.000 svahových deformácií, ktoré zasahujú na takmer 5,25 percenta rozlohy SR. Zosuvy na Slovensku ohrozujú cesty vrátane diaľnic, ale aj vodovody, plynovody a takmer 30.000 stavieb.

Hrozbu zosuvov ľudia naplno pocítili po extrémnych zrážkach v roku 2010, keď došlo ku katastrofálnym zosuvom v Nižnej Myšli, Kapušanoch, Prešove a ďalších lokalitách. Boli spojené s deštrukciou domov a priamym ohrozením života ľudí.

Audiovizuálny fond by mal podporovať aj filmové projekty

Audiovizuálny fond by mal od budúceho roka finančne podporovať aj realizáciu filmových projektov. Než ich zafinancuje, mali by prejsť kultúrnym testom. Počíta s tým novela zákona o Audiovizuálnom fonde z dielne ministerstva kultúry, ktorú dnes parlament posunul do druhého čítania. Rezort chce právnou normou prilákať na Slovensko aj veľké zahraničné filmové produkcie a pomôcť vzniku nových pracovných miest.

Fond by mal podporovať hrané, dokumentárne, animované diela, ako aj tie, ktoré sú určené pre televízne vysielanie v rozsahu najmenej 70 minút. Financie by mal dať fond aj na seriály s minimálnym 40-minútovým rozsahom jednej časti. Ich obsah však musí byť v súlade s právnymi predpismi EÚ, čo preukáže buď kultúrny test, alebo koprodukčný štatút vydaný oprávnenou osobou. Diela majú byť tiež v súlade s právnym poriadkom SR. Nemôžu mať pornografický charakter, schvaľovať násilie a otvorene urážať ľudskú dôstojnosť.

Fond by mal poskytovať dotácie vo výške 20 percent oprávnených výdavkov. Nimi majú byť všetky úhrady za tovary, služby, odmeny a mzdy zdaňované v SR. Celkový plánovaný rozpočet na filmový projekt by nemal byť nižší ako 2,5 milióna eur a uhradené oprávnené výdavky majú predstavovať minimálne dva milióny eur.

Záujemcovia o dotáciu by mali najskôr predložiť Audiovizuálnemu fondu žiadosť o registráciu filmového projektu a po jeho realizácii žiadosť o podporu audiovizuálneho priemyslu. Administratívny poplatok má byť 1000 eur. V prípade, že filmový projekt splní všetky kritériá stanovené zákonom, fond má vydať žiadateľovi osvedčenie o registrácii filmového projektu s trojročnou platnosťou. Po doručení žiadosti o podporu fond skontroluje, či žiadosť podal oprávnený žiadateľ a či je správne vyplnená.

O podporu budú môcť v prípade schválenia novely žiadať domáce aj zahraničné produkcie, avšak do sumy oprávnených výdavkov sa nebudú počítať slovenské verejné zdroje.

Niektorí vysielatelia získajú výnimku z povinného používania slovenčiny

Niektorí súkromní vysielatelia majú byť od budúceho roka oslobodení od povinného používania slovenského jazyka vo svojich programoch. Vyplýva to z návrhu novely zákona o vysielaní a retransmisii, ktorý dnes poslanci NR SR posunuli do druhého čítania.

Táto výnimka sa má vzťahovať na vysielateľov, ktorí majú licenciu na vysielanie v jednom alebo viacerých úradných jazykoch Európskej únie. Programy by tak nemuseli prekladať do slovenčiny. Ministerstvo kultúry tým reaguje na pripomienky Európskej komisie (EK), ktorá upozorňuje na to, že Zmluva o fungovaní EÚ garantuje slobodu neobmedzeného poskytovania služieb pre príslušníkov členských krajín, ktorí sa usadili na území iného štátu 28-členného zoskupenia. Novelou sa chce Slovensko vyhnúť možnému začatiu konania zo strany EK pre porušenie práva únie.

Žiadosť o takúto licenciu však bude môcť Rada pre vysielanie a retransmisiu zamietnuť v prípade, ak pôjde o regionálne alebo lokálne vysielanie na území, kde nie je dostatočná ponuka iných programových služieb v slovenčine. "Tak bude zabezpečené právo slovenských občanov na prístup k informáciám o dianí v ich regióne alebo meste v štátnom jazyku," konštatuje rezort kultúry.

Rovnako by po novom malo byť možné vysielať napríklad reklamu, čo v súčasnosti nie je možné, v inom jazyku, ako je slovenčina. Avšak musí sa zabezpečiť jej verzia v štátnom jazyku, a to buď titulkovaním, alebo odvysielaním slovenskej jazykovej mutácie.

Pokiaľ zákon momentálne umožňuje zaradiť do televízneho alebo rozhlasového éteru slovenskú jazykovú verziu len bezprostredne po odvysielaní inojazyčného programu, od januára bude takéto určenie poradia na vysielateľovi.

Novela zároveň zavádza možnosť platiť úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska (RTVS), v minulosti známe ako koncesionárske poplatky, viacerými spôsobmi. Kým v súčasnosti to je možné iba prevodom na účet alebo na pošte, od januára budúceho roka k nim majú pribudnúť ďalšie možnosti. Ministerstvo kultúry to odôvodňuje novými službami, ktoré sa neustále objavujú na trhu. Nimi sú napríklad platby prostredníctvom mobilného operátora. Výška poplatku zostáva nezmenená. Pre fyzickú osobu je to 4,64 eura mesačne a pre zamestnávateľov od 4,64 do 464,71 eura v závislosti od počtu zamestnancov.