Banská Bystrica/Bratislava 7. apríla (TASR) - Na jeho postavách vyrástlo niekoľko generácií detí a dodnes žije s poslucháčmi v stovkách rozhlasových nahrávok. Emil Fillo patril desaťročia medzi najobľúbenejšie a najznámejšie hlasy Slovenského rozhlasu, ktorý nebolo možné nepoznať. Od narodenia rozhlasového dramatika, dramaturga a herca uplynie v pondelok 7. apríla 100 rokov.

Pre svoje hlasové danosti a charakteristický, nezameniteľný hlas stvárňoval v rozhlasových hrách detské a chlapčenské postavy. Práve preto dostal prezývku ´večný rozhlasový chlapec´. V rozhlase vytvoril ako herec okolo 3500 chlapčenských postáv.

Emil Fillo sa narodil 7. apríla 1925 v Banskej Bystrici. S rozhlasom začal externe spolupracovať už v roku 1946. Štúdium Divadelnej vedy na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave ukončil v roku 1958.

V Československom rozhlase v Bratislave pracoval od roku 1956 ako dramaturg rozhlasových hier pre deti a mládež. Na tomto poste pôsobil až do roku 1986. Sústreďoval sa na pôvodné rozhlasové hry pre mladých poslucháčov a sprístupňoval dramatizácie klasickej literatúry. Najprv písal drobné scénky, neskôr rozhlasové hry a dramatizácie najmä podľa klasických kníh pre deti. Medzi jeho najobľúbenejších spisovateľov patrili Mark Twain a Jules Verne.

Bol poprednou tvorivou osobnosťou najmä sobotňajších, mimoriadne obľúbených rozhlasových hier pre mládež. Jeho zásluhou sa stal tento žáner jedným z najpočúvanejších. Poslucháči verneoviek, mayoviek, dobrodružných alebo aj hlboko citových príbehov si obľúbili jeho plastické rozhlasové postavy a aj jeho hlas chlapca. Svoj hlas i umenie prepožičal množstvu postáv a postavičiek v rozhlasových hrách, scénkach, dramatických pásmach a iných rozhlasových žánroch.

Podľa vlastných slov medzi najmilšie postavy, ktoré v rozhlase stvárnil, boli postava Nemecseka v dramatizácii románu Ferenca Molnára Chlapci z Pavlovskej ulice (1957) a dvojúloha malého Toma Cantyho a princa Edwarda v Twainovom románe Princ a žobrák (1957). Ďalej si zahral napríklad v rozhlasových adaptáciách Dobrodružstvá Huckleberryho Finna (1956), Tom Sawyer a jeho dobrodružstvá (1957), Ostrov pokladov (1957), Oliver Twist (1957), Srdce (1957), Cantervillské strašidlo (1966) či Šiel som s Hannibalom (1984).

V rozhlasových hrách nielen účinkoval, ale ich aj písal a dramaturgicky pripravoval. Tradičné, sobotňajšie hry pre mládež pripravoval do vysielania tri desiatky rokov. Emil Fillo bol napríklad autorom rozhlasových hier Mravuľo (1960), Ako kukučka utiekla (1963) či Šmrgancová rozprávka (1985) a stál za rozhlasovými dramatizáciami Howard Fast: Koniec stopy (1955), Jules Verne: Tajomný ostrov (1957), Jules Verne: Dva roky prázdnin (1958, vytvoril v nej aj postavu Jakuba) alebo Ján Vladislav: Ako papučka utiekla (1969, vytvoril v nej postavu Čima).

Prelomom v jeho dramatickej tvorbe znamenala v roku 1980 rozprávková hra Čudná rozprávka, v ktorej do centra príbehu zakomponoval konkrétnych hercov, čím autorsky obohatil tento špecifický žáner. Hra získala v roku 1981 hlavnú cenu na siedmom festivale pôvodnej slovenskej rozhlasovej hry v Piešťanoch a o rok neskôr aj I. cenu v medzinárodnej súťaži pre deti a mládež OIRT v Helsinkách. V roku 1958 si prevzal cenu Zväzu slovenských dramatických umelcov za rozhlasovú tvorbu.

Emil Fillo, jedna z popredných osobností rozhlasového vysielania na Slovensku, zomrel 1. septembra 1992 v Bratislave vo veku 67 rokov.