Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dokumenty by mali obsahovať základné parametre ich budúcej spolupráce na projekte, uviedol pre TASR hovorca spoločnosti Eustream, slovenského prepravcu plynu, Vahram Chuguryan.
Autor TASR
Bratislava 7. marca (TASR) - Memorandá o porozumení s krajinami, ktorými bude prechádzať plynovodný projekt Eastring, by sa mali podpísať už v blízkej budúcnosti. "Tieto dokumenty by mali obsahovať základné parametre ich budúcej spolupráce na projekte," uviedol pre TASR hovorca spoločnosti Eustream, slovenského prepravcu plynu, Vahram Chuguryan.
Eustream podľa neho rokoval a bude naďalej rokovať o tomto projekte so všetkými potenciálnymi partnermi, investormi aj oficiálnymi predstaviteľmi štátov.
Prvú prezentáciu Eastringu predložil predseda predstavenstva Eustreamu Tomáš Mareček na konferencii Stredoeurópskej energetickej konferencii vlani v novembri. V decembri sa potom uskutočnili prvé stretnutia s potenciálnymi partnermi a štátnymi zástupcami krajín, cez ktoré by plánovaný projekt prechádzal – Slovensko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko. "Zároveň sa uskutočnili rokovania so zástupcami Európskej komisie," pripomenul Chuguryan.
Založené boli už aj pracovné skupiny zo zástupcov prepravných spoločností Eustream, Transgaz a Bulgartransgaz, ktoré sa primárne zameriavajú na technické a finančné aspekty projektu. "Stretnutie na najvyššej úrovni sa uskutočnilo aj s maďarskou prepravnou spoločnosťou FGSZ, kde sa zúčastnení po predstavení projektu dohodli na ďalšej výmene informácií," informoval hovorca Eustreamu.
Slovenský prepravca plynu pokračuje v stretávaní sa aj s ďalšími potenciálnymi partnermi, vrátane tureckých predstaviteľov, pričom eviduje záujem o projekt zo strany viacerých renomovaných plynárenských spoločností európskeho a medzinárodného významu.
Na medzinárodnej úrovni chce projekt Eastring aktívne podporovať aj slovenská vláda. "Slovensko by týmto projektom mohlo získať silné postavenie v rámci plynárenských sietí v Európe. Boli by sme veľmi radi, keby sa EÚ zasadila o tento projekt, ktorý má európsky význam," povedal v súvislosti s projektom minister hospodárstva Pavol Pavlis.
Financovanie Eastringu počíta podľa generálneho riaditeľa Eustreamu Rastislava Ňukoviča s troma hlavnými zdrojmi. "Predovšetkým pôjde o konzorcium zúčastnených firiem v jednotlivých dotknutých krajinách, a to na Slovensku, v Bulharsku, Rumunsku a Maďarsku. Druhým zdrojom financovania by mohla byť EÚ, pretože tento projekt je v absolútnom súlade s koncepciou a výzvami Európskej komisie. Ďalším zdrojom financovania by mohli byť buď komerčné banky, alebo Európska investičná banka," priblížil. Za predčasné však označil otázky o výške príspevku z európskych inštitúcií, respektíve o podiele jednotlivých národných spoločností v projekte.
Technická kapacita plynovodu Eastring by predstavovala v počiatočnej etape projektu 20 miliárd kubických metrov (m3), v konečnej až 40 miliárd m3. Dĺžka plynovodu v závislosti od rozhodnutia o trasovaní má dosiahnuť 744 km až 1015 km. Odhadované investičné náklady pre prvú etapu projektu sa pohybujú na úrovni 1,14 miliardy až 1,52 miliardy eur.
Zdrojom zemného plynu pre Eastring by mali byť Rusko, Azerbajdžan, Irán, Irak, Cyprus, prípadne západná Európa. Špecifikom plynovodu má byť obojsmerná prevádzka toku plynu, teda možnosť reverzného toku zo SR do juhovýchodnej Európy. Plynovod Eastring by mohol byť uvedený do komerčnej prevádzky koncom roka 2018.
Eustream podľa neho rokoval a bude naďalej rokovať o tomto projekte so všetkými potenciálnymi partnermi, investormi aj oficiálnymi predstaviteľmi štátov.
Prvú prezentáciu Eastringu predložil predseda predstavenstva Eustreamu Tomáš Mareček na konferencii Stredoeurópskej energetickej konferencii vlani v novembri. V decembri sa potom uskutočnili prvé stretnutia s potenciálnymi partnermi a štátnymi zástupcami krajín, cez ktoré by plánovaný projekt prechádzal – Slovensko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko. "Zároveň sa uskutočnili rokovania so zástupcami Európskej komisie," pripomenul Chuguryan.
Založené boli už aj pracovné skupiny zo zástupcov prepravných spoločností Eustream, Transgaz a Bulgartransgaz, ktoré sa primárne zameriavajú na technické a finančné aspekty projektu. "Stretnutie na najvyššej úrovni sa uskutočnilo aj s maďarskou prepravnou spoločnosťou FGSZ, kde sa zúčastnení po predstavení projektu dohodli na ďalšej výmene informácií," informoval hovorca Eustreamu.
Slovenský prepravca plynu pokračuje v stretávaní sa aj s ďalšími potenciálnymi partnermi, vrátane tureckých predstaviteľov, pričom eviduje záujem o projekt zo strany viacerých renomovaných plynárenských spoločností európskeho a medzinárodného významu.
Na medzinárodnej úrovni chce projekt Eastring aktívne podporovať aj slovenská vláda. "Slovensko by týmto projektom mohlo získať silné postavenie v rámci plynárenských sietí v Európe. Boli by sme veľmi radi, keby sa EÚ zasadila o tento projekt, ktorý má európsky význam," povedal v súvislosti s projektom minister hospodárstva Pavol Pavlis.
Financovanie Eastringu počíta podľa generálneho riaditeľa Eustreamu Rastislava Ňukoviča s troma hlavnými zdrojmi. "Predovšetkým pôjde o konzorcium zúčastnených firiem v jednotlivých dotknutých krajinách, a to na Slovensku, v Bulharsku, Rumunsku a Maďarsku. Druhým zdrojom financovania by mohla byť EÚ, pretože tento projekt je v absolútnom súlade s koncepciou a výzvami Európskej komisie. Ďalším zdrojom financovania by mohli byť buď komerčné banky, alebo Európska investičná banka," priblížil. Za predčasné však označil otázky o výške príspevku z európskych inštitúcií, respektíve o podiele jednotlivých národných spoločností v projekte.
Technická kapacita plynovodu Eastring by predstavovala v počiatočnej etape projektu 20 miliárd kubických metrov (m3), v konečnej až 40 miliárd m3. Dĺžka plynovodu v závislosti od rozhodnutia o trasovaní má dosiahnuť 744 km až 1015 km. Odhadované investičné náklady pre prvú etapu projektu sa pohybujú na úrovni 1,14 miliardy až 1,52 miliardy eur.
Zdrojom zemného plynu pre Eastring by mali byť Rusko, Azerbajdžan, Irán, Irak, Cyprus, prípadne západná Európa. Špecifikom plynovodu má byť obojsmerná prevádzka toku plynu, teda možnosť reverzného toku zo SR do juhovýchodnej Európy. Plynovod Eastring by mohol byť uvedený do komerčnej prevádzky koncom roka 2018.
