Drop veľký je najväčším európskym vtákom a zároveň jedným z najväčších operencov na svete, ktorý dokáže vzlietnuť. Samec dosahuje hmotnosť až 20 kilogramov.
Autor TASR
Bratislava 21. apríla (TASR) - Drop veľký patrí k tým druhom vtákov, ktoré na Slovensku prestali pravidelne hniezdiť. Môže sa však vrátiť, ak mu pre to vytvoríme podmienky.
Drop veľký je najväčším európskym vtákom a zároveň jedným z najväčších operencov na svete, ktorý dokáže vzlietnuť. Samec dosahuje hmotnosť až 20 kilogramov. Na svete žije podľa údajov z roku 2008 asi 44.000 až 51.000 dropov, z čoho väčšina (38.000 až 47.000) v Európe. Na našom kontinente je potom najpočetnejší v Španielsku, kde sa odhaduje na viac než 30.000 kusov.
V nížinách Maďarska, Slovenska a Rakúska žije tzv. západopanónska populácia dropov. Územie Slovenska ešte začiatkom 20. storočia obývalo 2400 kusov, po 2. svetovej vojne len 1100, no po roku 2010 dropy vymizli celkom.
"Dôvodov je viacero. Patrí medzi ne kolektivizácia a hospodárenie na obrovských plochách, ktoré narušilo pôvodnú podobu krajiny," povedal pre TASR Ján Gúgh zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko (SOS/BirdLife Slovensko). "Vymizli medze, lúky, pasienky, pestré striedajúce sa políčka s rôznymi plodinami, teda biotop, ktorý bol pre dropa ideálny. Druhým faktorom je vyrušovanie, keďže drop je veľmi plachý. Jeho odletová vzdialenosť je až okolo 500 metrov. Keďže však ide o veľkého a ťažkého vtáka, lieta pomerne nízko a neobratne. Často pritom naráža do drôtov elektrického vedenia, najmä pri zhoršenej viditeľnosti, čo má preňho tragické dôsledky. Práve nevhodne postavené elektrické vedenia v minulosti spôsobili vyhynutie populácie dropa na Žitnom ostrove, napríklad aj posledných dropov z rezervácie Dropie neďaleko Zemianskej Olče," zdôraznil Ján Gúgh.
Na druhej strane si však dropy obľúbili krajinu v okolí miesta, kde sa neďaleko Bratislavy resp. Rusoviec stretávajú hranice Rakúska, Maďarska a Slovenska.
"V lokalite nazývanej Sysľovské polia a na ňu nadväzujúcich území v Maďarsku a Rakúsku zvykne zimovať 300 až 500 dropov," uviedol Gúgh. "Vyskytuje sa tam pomerne životaschopná populácia, z ktorej väčšina potom hniezdi v Rakúsku či v Maďarsku a len občasne aj na slovenskej strane. Dôvodom nepravidelného a málopočetného hniezdenia dropa u nás je pestovanie rozsiahlych monokultúr nevhodných plodín, predovšetkým kukurice, ktorá dropom na hniezdenie a výchovu mláďat nevyhovuje. Napríklad v roku 2016, teda po šesťročnej pauze, vyviedli svoje mláďatá tri sliepky dropov a minulý rok minimálne jedna sliepka, pre ktorú ale hniezdenie dopadlo tragicky, nakoľko jej mláďa uhynulo počas žatvy," povedal Ján Gúgh.
Na návrat dropov stačilo, aby sa na tomto mieste zmenilo hospodárenie a veľké plochy monokultúr nahradili menšie niekoľkohektárové políčka s rôznymi plodinami.
V posledných dňoch sa na Slovensku objavilo viacero správ o výskyte dropa aj na miestach, kde predtým nebol pozorovaný, napríklad aj v okolí Pezinka. "Ide zrejme o toho istého kohúta, teda samca, ktorého pozorovali na viacerých miestach západného Slovenska a ktorý možno vyhľadáva lokalitu, kde by mohol nájsť sliepku. Je to pravdepodobne potulný jedinec, ktorý sám určite nezahniezdi. Je však možné, že sa dropy skôr či neskôr vrátia aj na historické lokality na Podunajsku. V susedných krajinách ich chránia dôsledne a populácia dropov sa tam stabilizovala. Je teda predpoklad, že drop začne znovu osídľovať Žitný ostrov, prípadne iné lokality na našom území," dodal ornitológ Ján Gúgh z SOS/BirdLife Slovakia.
Drop veľký je najväčším európskym vtákom a zároveň jedným z najväčších operencov na svete, ktorý dokáže vzlietnuť. Samec dosahuje hmotnosť až 20 kilogramov. Na svete žije podľa údajov z roku 2008 asi 44.000 až 51.000 dropov, z čoho väčšina (38.000 až 47.000) v Európe. Na našom kontinente je potom najpočetnejší v Španielsku, kde sa odhaduje na viac než 30.000 kusov.
V nížinách Maďarska, Slovenska a Rakúska žije tzv. západopanónska populácia dropov. Územie Slovenska ešte začiatkom 20. storočia obývalo 2400 kusov, po 2. svetovej vojne len 1100, no po roku 2010 dropy vymizli celkom.
"Dôvodov je viacero. Patrí medzi ne kolektivizácia a hospodárenie na obrovských plochách, ktoré narušilo pôvodnú podobu krajiny," povedal pre TASR Ján Gúgh zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko (SOS/BirdLife Slovensko). "Vymizli medze, lúky, pasienky, pestré striedajúce sa políčka s rôznymi plodinami, teda biotop, ktorý bol pre dropa ideálny. Druhým faktorom je vyrušovanie, keďže drop je veľmi plachý. Jeho odletová vzdialenosť je až okolo 500 metrov. Keďže však ide o veľkého a ťažkého vtáka, lieta pomerne nízko a neobratne. Často pritom naráža do drôtov elektrického vedenia, najmä pri zhoršenej viditeľnosti, čo má preňho tragické dôsledky. Práve nevhodne postavené elektrické vedenia v minulosti spôsobili vyhynutie populácie dropa na Žitnom ostrove, napríklad aj posledných dropov z rezervácie Dropie neďaleko Zemianskej Olče," zdôraznil Ján Gúgh.
Na druhej strane si však dropy obľúbili krajinu v okolí miesta, kde sa neďaleko Bratislavy resp. Rusoviec stretávajú hranice Rakúska, Maďarska a Slovenska.
"V lokalite nazývanej Sysľovské polia a na ňu nadväzujúcich území v Maďarsku a Rakúsku zvykne zimovať 300 až 500 dropov," uviedol Gúgh. "Vyskytuje sa tam pomerne životaschopná populácia, z ktorej väčšina potom hniezdi v Rakúsku či v Maďarsku a len občasne aj na slovenskej strane. Dôvodom nepravidelného a málopočetného hniezdenia dropa u nás je pestovanie rozsiahlych monokultúr nevhodných plodín, predovšetkým kukurice, ktorá dropom na hniezdenie a výchovu mláďat nevyhovuje. Napríklad v roku 2016, teda po šesťročnej pauze, vyviedli svoje mláďatá tri sliepky dropov a minulý rok minimálne jedna sliepka, pre ktorú ale hniezdenie dopadlo tragicky, nakoľko jej mláďa uhynulo počas žatvy," povedal Ján Gúgh.
Na návrat dropov stačilo, aby sa na tomto mieste zmenilo hospodárenie a veľké plochy monokultúr nahradili menšie niekoľkohektárové políčka s rôznymi plodinami.
V posledných dňoch sa na Slovensku objavilo viacero správ o výskyte dropa aj na miestach, kde predtým nebol pozorovaný, napríklad aj v okolí Pezinka. "Ide zrejme o toho istého kohúta, teda samca, ktorého pozorovali na viacerých miestach západného Slovenska a ktorý možno vyhľadáva lokalitu, kde by mohol nájsť sliepku. Je to pravdepodobne potulný jedinec, ktorý sám určite nezahniezdi. Je však možné, že sa dropy skôr či neskôr vrátia aj na historické lokality na Podunajsku. V susedných krajinách ich chránia dôsledne a populácia dropov sa tam stabilizovala. Je teda predpoklad, že drop začne znovu osídľovať Žitný ostrov, prípadne iné lokality na našom území," dodal ornitológ Ján Gúgh z SOS/BirdLife Slovakia.