Je u nás viacero nepôvodných druhov, ktoré boli zámerne introdukované z hospodárskych dôvodov, uviedol Peter Križek z odboru ichtyológie a ekológie rybárskych revírov Slovenského rybárskeho zväzu.
Autor TASR
Žilina 4. decembra (TASR) – V slovenských vodách žije momentálne okolo 20 nepôvodných druhov rýb. Väčšina inváznych druhov konkuruje pôvodným druhom rýb priestorovo i v potravinových nárokoch. Niektoré z nepôvodných druhov sú však u nás obľúbené na konzum i športový rybolov.
Ako TASR informoval Peter Križek z odboru ichtyológie a ekológie rybárskych revírov Slovenského rybárskeho zväzu (SRZ), nepôvodné druhy rýb sa na naše územie dostali buď prirodzenou migráciou, respektíve rozširovaním svojho areálu (napríklad býčkovec amurský), prípadne zavlečením s hospodársky cennými druhmi (hrúzovec sieťovaný). V prípade šírenia pontokaspických (čiernomorských) býčkov zohrala svoju úlohu pravdepodobne aj lodná doprava na Dunaji (balastná voda veľkých nákladných lodí, ktorou boli prepravené ikry, prípadne aj živé jedince).
„Invázne druhy rýb sú agresívnejšie a dokážu sa rýchlo prispôsobiť širokému spektru nových ekologických podmienok prostredia. Majú vysokú mieru plodnosti a ľahko prenikajú do nových biotopov, ktoré obsadzujú. Dochádza tak k úbytku našich pôvodných druhov, tie im nedokážu adekvátne konkurovať. Často sú to druhy, ktoré sú predmetom ochrany (blatniak tmavý). Výrazný negatívny vplyv niektorých inváznych druhov (slnečnica pestrá, sumčeky, býčka) spôsobuje aj priama konzumácia ikier, prípadne poteru našich pôvodných druhov,“ uviedol Križek.
Ako dodal, okrem toho je u nás aj viacero nepôvodných druhov, ktoré boli zámerne introdukované z hospodárskych dôvodov. Z čeľade lososovitých je to najmä u rybárov obľúbený pstruh dúhový, ale i sivoň americký. Z Ázie boli dovezené napríklad amur biely, tolstolobik biely a tolstolobik pestrý.
„Tieto druhy sú pre ich hospodársky význam aj predmetom umelého rozmnožovania a chovu a sú pravidelne vysádzané do vybraných rybárskych revírov,“ uzavrel ichtyológ.
Ako TASR informoval Peter Križek z odboru ichtyológie a ekológie rybárskych revírov Slovenského rybárskeho zväzu (SRZ), nepôvodné druhy rýb sa na naše územie dostali buď prirodzenou migráciou, respektíve rozširovaním svojho areálu (napríklad býčkovec amurský), prípadne zavlečením s hospodársky cennými druhmi (hrúzovec sieťovaný). V prípade šírenia pontokaspických (čiernomorských) býčkov zohrala svoju úlohu pravdepodobne aj lodná doprava na Dunaji (balastná voda veľkých nákladných lodí, ktorou boli prepravené ikry, prípadne aj živé jedince).
„Invázne druhy rýb sú agresívnejšie a dokážu sa rýchlo prispôsobiť širokému spektru nových ekologických podmienok prostredia. Majú vysokú mieru plodnosti a ľahko prenikajú do nových biotopov, ktoré obsadzujú. Dochádza tak k úbytku našich pôvodných druhov, tie im nedokážu adekvátne konkurovať. Často sú to druhy, ktoré sú predmetom ochrany (blatniak tmavý). Výrazný negatívny vplyv niektorých inváznych druhov (slnečnica pestrá, sumčeky, býčka) spôsobuje aj priama konzumácia ikier, prípadne poteru našich pôvodných druhov,“ uviedol Križek.
Ako dodal, okrem toho je u nás aj viacero nepôvodných druhov, ktoré boli zámerne introdukované z hospodárskych dôvodov. Z čeľade lososovitých je to najmä u rybárov obľúbený pstruh dúhový, ale i sivoň americký. Z Ázie boli dovezené napríklad amur biely, tolstolobik biely a tolstolobik pestrý.
„Tieto druhy sú pre ich hospodársky význam aj predmetom umelého rozmnožovania a chovu a sú pravidelne vysádzané do vybraných rybárskych revírov,“ uzavrel ichtyológ.