Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Komisia po verejnom vypočutí kandidátov zasadne, pridelí im body a následne bude o výsledku výberového konania informovať.
Autor TASR
Bratislava 25. septembra (TASR) – Správy národných parkov a chránených krajinných oblastí by sa mali osamostatniť spod Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR a mali by mať vlastnú právnu subjektivitu. Zhodujú sa na tom kandidáti na riaditeľa ŠOP SR Dušan Karaska a Karol Pepich. Uviedli to na verejnom vypočutí v piatok na Ministerstve životného prostredia (MŽP) SR.
Osamostatnenie správ chránených území spod ŠOP je podľa Karasku otázkou rokovania a následnej akceptácie zo strany MŽP. Zapojiť sa budú musieť ďalšie rezorty, vláda aj parlament. Plánuje, aby sa zo správ stali verejnoprospešné organizácie, akými sú napríklad vysoké školy či Slovenská akadémia vied. Financie by tak mohli mať národné parky napríklad zo vstupného, ekoturizmu, podnikania či mäkkého turizmu. Taktiež by prostriedky mohli mať z eurofondov a poplatkov za využívanie chránených území podnikateľmi, napríklad za lyžiarske vleky či hotely.
Orgány štátnej správy pre životné prostredie by sa podľa Karasku mali preniesť spod okresných úradov ministerstva vnútra pod envirorezort a ŠOP SR. „Teraz je to zbytočná duplicita, plytvanie a strata času. Na zmenu však treba politickú vôľu," poznamenal Karaska.
Pepich hovorí, že pri osamostatnení národných parkov a chránených krajinných oblastí by tak správy mohli hospodáriť so svojim vlastným rozpočtom. Primárne by chcel ako riaditeľ investovať do pracovníkov, ktorí sú poddimenzovaní. Pepich si tiež uvedomuje, že osamostatnením chránených území oslabí pozíciu šéfa ochranárov. Chce však, aby nekvitla ŠOP, ale národné parky. Pozemky v treťom až piatom stupni ochrany by mali podľa Pepichovej koncepcie prejsť pod jednotlivé právne subjekty. Dôvodom je, aby mali svoju ekonomickú silu a váhu.
V rámci osamostatnenia by Pepich chcel, aby si každé chránené územie vytvorilo akúsi správnu radu. Tá by sa skladala zo zástupcov chránených krajinných oblastí, podnikateľov z regiónu, lesníkov, akademickej obce, neziskových organizácií a občianskych združení. Rozhodovala by o konkrétnych činnostiach v chránených územiach.
„Ak hlasovanie jednoznačne ukáže, že sa ide hospodáriť prírode blízkym spôsobom, tak to lesníci budú musieť rešpektovať. Bude to o spolupráci," priblížil svoju víziu Pepich.
Komisia po verejnom vypočutí kandidátov zasadne, pridelí im body a následne bude o výsledku výberového konania informovať. Ide už o tretie výberové konanie na post šéfa ŠOP SR.
Osamostatnenie správ chránených území spod ŠOP je podľa Karasku otázkou rokovania a následnej akceptácie zo strany MŽP. Zapojiť sa budú musieť ďalšie rezorty, vláda aj parlament. Plánuje, aby sa zo správ stali verejnoprospešné organizácie, akými sú napríklad vysoké školy či Slovenská akadémia vied. Financie by tak mohli mať národné parky napríklad zo vstupného, ekoturizmu, podnikania či mäkkého turizmu. Taktiež by prostriedky mohli mať z eurofondov a poplatkov za využívanie chránených území podnikateľmi, napríklad za lyžiarske vleky či hotely.
Orgány štátnej správy pre životné prostredie by sa podľa Karasku mali preniesť spod okresných úradov ministerstva vnútra pod envirorezort a ŠOP SR. „Teraz je to zbytočná duplicita, plytvanie a strata času. Na zmenu však treba politickú vôľu," poznamenal Karaska.
Pepich hovorí, že pri osamostatnení národných parkov a chránených krajinných oblastí by tak správy mohli hospodáriť so svojim vlastným rozpočtom. Primárne by chcel ako riaditeľ investovať do pracovníkov, ktorí sú poddimenzovaní. Pepich si tiež uvedomuje, že osamostatnením chránených území oslabí pozíciu šéfa ochranárov. Chce však, aby nekvitla ŠOP, ale národné parky. Pozemky v treťom až piatom stupni ochrany by mali podľa Pepichovej koncepcie prejsť pod jednotlivé právne subjekty. Dôvodom je, aby mali svoju ekonomickú silu a váhu.
V rámci osamostatnenia by Pepich chcel, aby si každé chránené územie vytvorilo akúsi správnu radu. Tá by sa skladala zo zástupcov chránených krajinných oblastí, podnikateľov z regiónu, lesníkov, akademickej obce, neziskových organizácií a občianskych združení. Rozhodovala by o konkrétnych činnostiach v chránených územiach.
„Ak hlasovanie jednoznačne ukáže, že sa ide hospodáriť prírode blízkym spôsobom, tak to lesníci budú musieť rešpektovať. Bude to o spolupráci," priblížil svoju víziu Pepich.
Komisia po verejnom vypočutí kandidátov zasadne, pridelí im body a následne bude o výsledku výberového konania informovať. Ide už o tretie výberové konanie na post šéfa ŠOP SR.
