Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ide o zákonom chránenú prastarú liečivú rastlinu.
Autor TASR
Oravský Podzámok 11. septembra (TASR) – Hornooravské rašeliniská sú domovom drobnej mäsožravej rastlinky, rosičky okrúhlolistej. Ide o zákonom chránenú prastarú liečivú rastlinu. Jej nezvyčajne vyzerajúce listy sú pokryté kvapôčkami - vôňa, ktorá sa z nich šíri, vláka hmyz do smrteľnej pasce. Na niektorých náučných chodníkoch je možné vidieť ju z bezprostrednej blízkosti. Pre TASR to uviedla botanička Oravského múzea Oľga Removčíková.
„Ide o veľmi útlu hmyzožravú rastlinu. Má prízemnú ružicu listov a stonku, ktorej hovoríme stvol. Na jeho konci sa nachádza niekoľko drobných bielych kvietkov. Kvitnutie rosičky je samo osebe zvláštne. Málokedy ho postrehneme, pretože kvitne len niekoľko hodín, maximálne dní, a za slnečného počasia,“ povedala Removčíková.
Listy rastliny majú čepele okrúhleho tvaru, sú posiate žľaznatými chĺpkami, na ktorých sú kvapôčky. Podľa botaničky sú dôležité z hľadiska fungovania rastliny. Rosička totiž rastie na rašeliniskách, kde je veľmi kyslé prostredie a nedostatok živín. „Hmyzožravé rastliny sú uspôsobené na to, aby si nedostatok živín nahradili, a to tak, že dokážu rozložiť telá hmyzu. Hmyz, ktorý priláka či už farba, vôňa alebo chuť kvapôčok, sa dostane do pasce tým, že sa prilepí. Na to rastlina reaguje - začne zvinovať listy a hmyz uväzní. Následne spustí vylučovanie enzýmov, ktoré ho rozložia,“ priblížila Removčíková s tým, že takto si rastlina zabezpečí dostatok živín.
Výťažky z rosičky sú podľa botaničky účinné pri ťažkých zápaloch dýchacích ciest a ťažkom kašli. Okrem toho zabraňujú vápenateniu tepien. Rastlina má aj močopudné účinky. Keďže je na Slovensku zákonom chránená, ľudia ju nemôžu voľne zbierať. „Jednou zo zvláštností života rosičky je, že sa pripravuje na zimu. Vnorí sa do porastov rašelinníka a stiahne listy na minimálnu mieru. Takto prezimuje, chráni sa pred nepriazňou počasia a veľkým chladom,“ vysvetlila. Na jar rastlina znova ožije, vynorí sa a začne vegetovať.
Rašeliniská, na ktorých sa rosička vyskytuje, patria medzi vzácne a ohrozené lokality. Ako zdôraznila Removčíková, často sú zaradené medzi chránené územia. Na rašeliniská je bohatá najmä horná Orava, Podbeskydská brázda, Oravská kotlina či Oravské Beskydy.
„Ide o veľmi útlu hmyzožravú rastlinu. Má prízemnú ružicu listov a stonku, ktorej hovoríme stvol. Na jeho konci sa nachádza niekoľko drobných bielych kvietkov. Kvitnutie rosičky je samo osebe zvláštne. Málokedy ho postrehneme, pretože kvitne len niekoľko hodín, maximálne dní, a za slnečného počasia,“ povedala Removčíková.
Listy rastliny majú čepele okrúhleho tvaru, sú posiate žľaznatými chĺpkami, na ktorých sú kvapôčky. Podľa botaničky sú dôležité z hľadiska fungovania rastliny. Rosička totiž rastie na rašeliniskách, kde je veľmi kyslé prostredie a nedostatok živín. „Hmyzožravé rastliny sú uspôsobené na to, aby si nedostatok živín nahradili, a to tak, že dokážu rozložiť telá hmyzu. Hmyz, ktorý priláka či už farba, vôňa alebo chuť kvapôčok, sa dostane do pasce tým, že sa prilepí. Na to rastlina reaguje - začne zvinovať listy a hmyz uväzní. Následne spustí vylučovanie enzýmov, ktoré ho rozložia,“ priblížila Removčíková s tým, že takto si rastlina zabezpečí dostatok živín.
Výťažky z rosičky sú podľa botaničky účinné pri ťažkých zápaloch dýchacích ciest a ťažkom kašli. Okrem toho zabraňujú vápenateniu tepien. Rastlina má aj močopudné účinky. Keďže je na Slovensku zákonom chránená, ľudia ju nemôžu voľne zbierať. „Jednou zo zvláštností života rosičky je, že sa pripravuje na zimu. Vnorí sa do porastov rašelinníka a stiahne listy na minimálnu mieru. Takto prezimuje, chráni sa pred nepriazňou počasia a veľkým chladom,“ vysvetlila. Na jar rastlina znova ožije, vynorí sa a začne vegetovať.
Rašeliniská, na ktorých sa rosička vyskytuje, patria medzi vzácne a ohrozené lokality. Ako zdôraznila Removčíková, často sú zaradené medzi chránené územia. Na rašeliniská je bohatá najmä horná Orava, Podbeskydská brázda, Oravská kotlina či Oravské Beskydy.
