Pravdepodobnou príčinou smrti bol súboj s iným, silnejším orlom.
Autor TASR
Vysoké Tatry 3. mája (TASR) - Nedávno uplynulo desať rokov, odkedy začali ochranári sledovať príbeh orlice Aničky. Život samičky orla krikľavého sa však pred pár dňami navždy skončil, nález uhynutého jedinca na pasienku na Liptove nahlásil ochranárom chovateľ oviec. Číselné kódy ornitologických krúžkov na behákoch podľa strážcu Správy Tatranského národného parku (TANAP) Petra Vrlíka potvrdili, že ide práve o Aničku. Jej príbeh vďaka solárnej GPS vysielačke sledovali státisíce ľudí na internete. Pravdepodobnou príčinou smrti bol súboj s iným, silnejším orlom.
"Orlicu sme odchytili v auguste 2013 a vybavili ju solárnou GPS vysielačkou. Bola to jedinečná šanca dozvedieť sa viac o živote orla krikľavého. Tri roky sme prostredníctvom telemetrie sledovali jej úžasnú a často náročnú cestu na zimovisko do juhovýchodnej Afriky a späť na Slovensko. Naša orlica pri migrácii preletela ponad 25 štátov z Európy cez Rumunsko, Bulharsko, Turecko okolo Čierneho mora do Ázie, cez Sýriu a Izrael popri Stredozemnom mori a okrajom Červeného mora až na africký kontinent do Egypta," priblížil Vrlík.
Anička ďalej pokračovala na juh pozdĺž Nílu do Sudánu a koncom októbra preletela v Ugande cez rovník. Neskôr už letela voľnejším tempom smerom na Zambiu a Zimbabwe. Najďalej sa dostala až do Južnej Afriky, len štyridsať kilometrov od Indického oceánu, čo je 8400 kilometrov vzdušnou čiarou od svojej domoviny.
Projekt monitorovania orlice sa skončil v roku 2016, keď jej pri návrate na hniezdisko plánovane odpadla z chrbta vysielačka. Zoológovia ju identifikovali vďaka jedinečnému číselnému kódu na modrom plastovom krúžku na nohe. "Po každoročných príletoch zo zimoviska sme ju vždy netrpezlivo čakali na jej pôvodnom hniezdisku. Aničku sme sledovali nielen počas migrácií, ale aj pri opakovanom hniezdení pomocou online kamier. Potešilo nás, že ostávala verná lokalite v blízkosti malej liptovskej dedinky Beňušovce," vysvetľuje Vrlík.
Dodal, že Anička bola vzorná mama a so svojím partnerom vychovali niekoľko životaschopných mláďat. Údaje z malého batôžka na chrbte poskytli Správe TANAP-u cenné údaje, ktoré by sa inak ako telemetrickým sledovaním nedali získať. Aničkin príbeh si môže verejnosť pripomenúť prostredníctvom videodokumentov alebo rozhlasových príspevkov.
"Orlicu sme odchytili v auguste 2013 a vybavili ju solárnou GPS vysielačkou. Bola to jedinečná šanca dozvedieť sa viac o živote orla krikľavého. Tri roky sme prostredníctvom telemetrie sledovali jej úžasnú a často náročnú cestu na zimovisko do juhovýchodnej Afriky a späť na Slovensko. Naša orlica pri migrácii preletela ponad 25 štátov z Európy cez Rumunsko, Bulharsko, Turecko okolo Čierneho mora do Ázie, cez Sýriu a Izrael popri Stredozemnom mori a okrajom Červeného mora až na africký kontinent do Egypta," priblížil Vrlík.
Anička ďalej pokračovala na juh pozdĺž Nílu do Sudánu a koncom októbra preletela v Ugande cez rovník. Neskôr už letela voľnejším tempom smerom na Zambiu a Zimbabwe. Najďalej sa dostala až do Južnej Afriky, len štyridsať kilometrov od Indického oceánu, čo je 8400 kilometrov vzdušnou čiarou od svojej domoviny.
Projekt monitorovania orlice sa skončil v roku 2016, keď jej pri návrate na hniezdisko plánovane odpadla z chrbta vysielačka. Zoológovia ju identifikovali vďaka jedinečnému číselnému kódu na modrom plastovom krúžku na nohe. "Po každoročných príletoch zo zimoviska sme ju vždy netrpezlivo čakali na jej pôvodnom hniezdisku. Aničku sme sledovali nielen počas migrácií, ale aj pri opakovanom hniezdení pomocou online kamier. Potešilo nás, že ostávala verná lokalite v blízkosti malej liptovskej dedinky Beňušovce," vysvetľuje Vrlík.
Dodal, že Anička bola vzorná mama a so svojím partnerom vychovali niekoľko životaschopných mláďat. Údaje z malého batôžka na chrbte poskytli Správe TANAP-u cenné údaje, ktoré by sa inak ako telemetrickým sledovaním nedali získať. Aničkin príbeh si môže verejnosť pripomenúť prostredníctvom videodokumentov alebo rozhlasových príspevkov.