Bratislava 21. apríla (TASR) – Slovensko by malo čo najskôr začať s krokmi, aby splnilo požiadavky v oblasti triedenia odpadu, ktoré prijal v stredu (18.4.) Európsky parlament (EP). Aj pre vyspelé krajiny a lídrov v oblasti nakladania s odpadmi bude nová legislatíva náročná. Pre TASR to uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Kosit Marián Christenko.

„Motivácia Slovákov triediť odpad je dnes zanedbateľná. Potrebujeme sa dostať do situácie, aby pôvodca odpadu jasne vedel, že triedenie je preňho zadarmo a za komunálny odpad, ktorý skončí zväčša na skládke, zaplatí. Triedený zber zaplatí občan v cene výrobku, respektíve obalu výrobku, ktorý si kupuje, pretože systém triedeného zberu už dnes platia výrobcovia," zdôraznil Christenko.

Slovensko podľa údajov Eurostatu z roku 2016 patrí medzi členské štáty s najnižším podielom recyklovaného či kompostovaného komunálneho odpadu (približne 23 percent). Väčšina komunálneho odpadu sa na Slovensku skládkuje (66 percent) alebo spaľuje (11 percent) a len 23 percent sa recykluje či kompostuje.

Podľa slovenských europoslancov sa tento pomer musí zmeniť. Monika Beňová (Smer-SD) kritizuje, že takmer dve tretiny odpadov u nás končia na skládkach, keď cieľom EÚ je to, aby sa len desať percent odpadov riešilo formou skládok. "Treba viac investovať do separácie odpadov, aby plasty a papier, ktoré sú recyklovateľné, nekončili v komunálnom odpade," dodala Beňová.

Poslanec Ivan Štefanec (KDH) poukázal na to, že SR je jednou z najhorších krajín EÚ v oblasti odpadového hospodárstva. Príčinou je podľa neho to, že nemáme zavedený systém, ktorý by do likvidácie a spracúvania odpadov zahŕňal aj komunálnu sféru. "Na Slovensku chýba systém spolupráce medzi firmami, občanmi a komunálnou sférou," vysvetlil Štefanec.

Christenko tvrdí, že prvoradou podmienkou pre zmenu v oblasti odpadového hospodárstva na Slovensku je nárast poplatkov za skládkovanie, ktorý so sumou 4,98 eur za tonu patrí k najnižším v EÚ. „Dokiaľ k tomu nedôjde, nenájdu sa investori, ktorí by investíciami do spracovateľských kapacít dokázali konkurovať skládkam a občan nebude motivovaný, aby pred skládkovaním odpad vytriedil a neplatil tak za odpad dvakrát, keď už raz zaplatil v cene výrobku pri jeho nákupe," upozornil Christenko.

Ministerstvo životného prostredia SR navrhuje v novom návrhu zákona o poplatkoch za uloženie odpadov, ktorý predložilo do medzirezortného pripomienkového konania, aby sa od roku 2019 zvýšili poplatky za skládkovanie. Výška sadzby má po novom závisieť od úrovne vytriedenia komunálnych odpadov v obci. Obec, ktorá vytriedi menej ako desať percent komunálneho odpadu, má za tonu odpadu na skládke od roku 2019 platiť 17 eur. Do roku 2023 by poplatok vzrástol na 46 eur. Obec, v ktorej vyseparujú vyše 60 percent odpadu, má za tonu platiť päť eur, poplatok by do roku 2023 vzrástol na 16 eur.

Produkcia komunálneho odpadu na jedného obyvateľa Slovenskej republiky sa pohybuje na úrovni 348 kilogramov za rok, pričom miera separácie predstavuje v priemere 15 percent. V súčasnosti štvorčlenná rodina zaplatí v priemere za uloženie odpadu na skládku ročne 27,28 eur. Náklad na jedného člena mesačne je 0,56 eur. V prípade zvýšenia poplatku za skládkovanie na 30 eur na tonu sa mesačná suma zvýši na 0,95 eur.

Podľa dohody medzi inštitúciami EÚ do roku 2025 by sa malo recyklovať aspoň 55 percent odpadu produkovaného domácnosťami a malými podnikmi. Do roku 2030 by podiel recyklovaného komunálneho odpadu mal dosiahnuť 60 percent a do roku 2035 aspoň 65 percent. Recyklovať by sa v roku 2025 malo aj minimálne 65 percent odpadu z obalov, pričom tento podiel by mal do roku 2030 vzrásť na 70 percent. Do roku 2030 by malo na skládkach skončiť maximálne 10 percent komunálneho odpadu.