Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pri príležitosti okrúhleho výročia zorganizovali Štátne lesy TANAP medzinárodnú konferenciu. Súčasťou podujatia bolo aj oceňovanie ľudí, ktorí zohrali významnú úlohu v histórii národného parku.
Autor TASR
Tatranská Lomnica 22. decembra (TASR) – Tatranský národný park (TANAP) si v tomto období pripomína 70 rokov svojej existencie. Najstarší a najväčší národný park na Slovensku vznikol 1. januára 1949 na základe zákona o TANAP schváleného Slovenskou národnou radou (SNR) 18. decembra 1948.
Pri príležitosti okrúhleho výročia zorganizovali tento týždeň Štátne lesy TANAP medzinárodnú konferenciu. Účastníci si okrem významných míľnikov pripomenuli osobnosti a ich prvé kroky po nadobudnutí účinnosti daného zákona či históriu obnovy lesa, verejnoprospešných činností a turistického značenia na území TANAP-u. "Venovali sa aj botanickému i zoologickému výskumu, pokalamitnému vývoju lesa, manažmentovým opatreniam či klimatickým zmenám, ale napríklad aj podkôrnikovej kalamite v susednej Českej republike," priblížila Martina Petránová zo Štátnych lesov TANAP. Súčasťou podujatia bolo aj oceňovanie ľudí, ktorí zohrali významnú úlohu v histórii národného parku.
Riaditeľ Štátnych lesov TANAP Pavol Fabian pripomenul, že v čase uzákonenia národného parku bolo územie Tatier intenzívne hospodársky využívané. Pásli sa tam tisíce kusov oviec a rožného dobytka, územie sa využívalo na ťažbu stavebných materiálov a mnohé ďalšie aktivity. "Naplniť ideu ochrany územia v takejto situácii nebolo vôbec jednoduché, o čom svedčí aj fakt, že pre nesúhlas vlastníkov pozemkov i viacerých vtedajších autorít nebola k územiu Tatranského národného parku pričlenená prevažná časť Západných Tatier, ktorá sa spolu s priľahlou časťou Podtatranskej kotliny stala ochranným pásmom TANAP-u. Aj napriek tomu bolo vyhlásenie TANAP-u prelomovým krokom, ktorý položil základ veľkoplošnej ochrany prírody na Slovensku," zdôraznil Fabian.
Dejiny najstaršieho a najväčšieho národného parku však ovplyvňovali nielen rozhodnutia ľudí, ale aj samotná príroda. Zásadným zlomom bola veterná kalamita z 19. novembra 2004. "O tom, čo sa vtedy udialo, sme pomerne podrobne hovorili už pred desiatimi rokmi aj v rámci spoločnej konferencie pri príležitosti 60. výročia vzniku TANAP-u. Teraz, s odstupom času, si dovolím povedať, že v prípade lepšej odozvy na naše dôrazné upozornenia a žiadosti nemusela dospieť situácia do stavu polarizujúceho odbornú i laickú verejnosť. Najčerstvejším príkladom sú dôsledky povodňovej situácie z júla 2018," uviedol riaditeľ Štátnych lesov TANAP. Fabian je presvedčený, že ak by bola zo strany širokej odbornej aj laickej verejnosti väčšia dôvera k lesníkom, tatranské lesy mohli dnes vyzerať lepšie.
Pri príležitosti okrúhleho výročia zorganizovali tento týždeň Štátne lesy TANAP medzinárodnú konferenciu. Účastníci si okrem významných míľnikov pripomenuli osobnosti a ich prvé kroky po nadobudnutí účinnosti daného zákona či históriu obnovy lesa, verejnoprospešných činností a turistického značenia na území TANAP-u. "Venovali sa aj botanickému i zoologickému výskumu, pokalamitnému vývoju lesa, manažmentovým opatreniam či klimatickým zmenám, ale napríklad aj podkôrnikovej kalamite v susednej Českej republike," priblížila Martina Petránová zo Štátnych lesov TANAP. Súčasťou podujatia bolo aj oceňovanie ľudí, ktorí zohrali významnú úlohu v histórii národného parku.
Riaditeľ Štátnych lesov TANAP Pavol Fabian pripomenul, že v čase uzákonenia národného parku bolo územie Tatier intenzívne hospodársky využívané. Pásli sa tam tisíce kusov oviec a rožného dobytka, územie sa využívalo na ťažbu stavebných materiálov a mnohé ďalšie aktivity. "Naplniť ideu ochrany územia v takejto situácii nebolo vôbec jednoduché, o čom svedčí aj fakt, že pre nesúhlas vlastníkov pozemkov i viacerých vtedajších autorít nebola k územiu Tatranského národného parku pričlenená prevažná časť Západných Tatier, ktorá sa spolu s priľahlou časťou Podtatranskej kotliny stala ochranným pásmom TANAP-u. Aj napriek tomu bolo vyhlásenie TANAP-u prelomovým krokom, ktorý položil základ veľkoplošnej ochrany prírody na Slovensku," zdôraznil Fabian.
Dejiny najstaršieho a najväčšieho národného parku však ovplyvňovali nielen rozhodnutia ľudí, ale aj samotná príroda. Zásadným zlomom bola veterná kalamita z 19. novembra 2004. "O tom, čo sa vtedy udialo, sme pomerne podrobne hovorili už pred desiatimi rokmi aj v rámci spoločnej konferencie pri príležitosti 60. výročia vzniku TANAP-u. Teraz, s odstupom času, si dovolím povedať, že v prípade lepšej odozvy na naše dôrazné upozornenia a žiadosti nemusela dospieť situácia do stavu polarizujúceho odbornú i laickú verejnosť. Najčerstvejším príkladom sú dôsledky povodňovej situácie z júla 2018," uviedol riaditeľ Štátnych lesov TANAP. Fabian je presvedčený, že ak by bola zo strany širokej odbornej aj laickej verejnosti väčšia dôvera k lesníkom, tatranské lesy mohli dnes vyzerať lepšie.
