Zbojská 22. novembra (TASR) – Zlepšenie ochrany a trvalo udržateľného využívania chránených území a vybraných biotopov, ako aj regenerácia prírodného prostredia patrili medzi hlavné účely projektu Rozvoj ochrany prírody a chránených území v slovenských Karpatoch, ktorý bol realizovaný od októbra 2011 do novembra 2016 v rôznych lokalitách Slovenska. Jeho celkové náklady boli vo výške viac ako 2,6 milióna eur, takmer 2,2 milióna z tejto sumy poskytlo Švajčiarsko vo forme nenávratného príspevku cez svoj finančný mechanizmus.



Projekt realizovala Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) v spolupráci s projektovými partnermi – Výskumným ústavom vysokohorskej biológie Žilinskej univerzity a Centrom pre rozvoj a prírodu Univerzity v Berne. „Zahŕňal viacero aktivít, napríklad manažmentové opatrenia, zlepšenie vzťahov s verejnosťou, zlepšenie stavu ochrany prírody v jednotlivých lokalitách, podporu turizmu a naštartovanie regionálneho rozvoja,“ uviedol na dnešnej tlačovej konferencii na Zbojskej riaditeľ ŠOP SR Milan Boroš.

Ako jeden z konkrétnych príkladov prínosu projektu uviedol karpatské bukové pralesy v Poloninách, zaradené do zoznamu UNESCO. „Hospodárenie v nich nebolo v súlade so zásadami trvalo udržateľného rozvoja. Podarilo sa nám tam však prelomiť bariéru lesníckeho hospodárenia tak, že sa vylúčili holoruby a ťaží sa výberkovým spôsobom, aby to porasty pocítili čo najmenej a podporilo sa prirodzené zmladenie pôvodných druhov,“ dodal.

Ďalšie aktivity zahŕňali napríklad mapovanie pralesov, ktoré prebehlo okrem iných lokalít na Poľane. „Mapovali sme metodikou, ktorú sme si sami vytvorili. Zmapované pralesy sú v rôznom štádiu vyhlasovania, niektoré už sú v existujúcich piatich stupňoch ochrany, iné na formálnu ochranu ešte čakajú,“ informoval Boroš.

Súčasťou projektu bola aj podpora vytvorenia nových pracovných miest. „Identifikovali sme ľudí, ktorí majú čo ponúknuť pre turistov a dali sme im základné výrobné prostriedky,“ ozrejmil riaditeľ, podľa ktorého mohli jednotlivci týmto spôsobom na svoje podnikanie získať mikrogranty do maximálnej výšky 3000 eur.

„Medzi podporenými sú napríklad ľudia, ktorí doma pečú pirôžky, ďalší si za vlastné prostriedky kúpili hucule a my sme im poskytli peniaze na nákup konských postrojov alebo sediel. Vďaka našej pomoci tak mohli hneď začať podnikať a voziť ľudí,“ konkretizoval Boroš s tým, že jedným z takýchto miest je sedlo Burda neďaleko Zbojskej, kde boli postavené prístrešky pre kone.

Podľa slov veľvyslanca Švajčiarska v SR Alexandra Wittwera prebieha ich finančný mechanizmus v SR už desať rokov a doteraz bolo v rámci neho preinvestovaných viac než 61 miliónov eur. „Máme rôzne programy a projekty. Vyše polovica z týchto financií bola venovaná projektom zameraným na ochranu prírody. Tento projekt možno považovať za akúsi výkladnú skriňu našej podpory, pretože je príkladom udržateľného rozvoja, výmeny skúseností a vzdelávania ľudí,“ priblížil veľvyslanec.