FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Prijatá právna úprava bola podľa envirorezortu problematická z viacerých hľadísk, ale najmä z hľadiska možného nelegálneho čerpania eurofondov.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 29. novembra (TASR) - Envirofond by mal byť povinný vrátiť vlastníkovi nehnuteľnosti, na ktorej sanovali envirozáťaž, ním uhradené financie. Urobiť by tak mal do 1. marca 2024. Pohľadávky štátu vzniknuté v súvislosti so sanáciou nehnuteľností majú v znení účinnom do 31. decembra 2023 zaniknúť k 1. januáru 2024. Vyplýva to z novely zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré schválila vláda. Zároveň odsúhlasila, aby parlament rokoval o návrhu v skrátenom legislatívnom konaní.
Prijatá právna úprava bola podľa MŽP problematická z viacerých hľadísk, ale najmä z hľadiska možného nelegálneho čerpania eurofondov. "Novelizovaná právna úprava je taktiež vnútorne rozporná, keďže zákon v súčasnosti upravuje dva rôzne režimy, a to režim možnej liberácie povinnej osoby (vlastníka) a súčasne novelizovaný režim, ktorý na uvedené neberie ohľad a paušálne zaväzuje každého vlastníka sanovanej nehnuteľnosti k úhrade nákladov spätých so sanáciou, bez ohľadu na skutočnosť, či jej existenciu spôsobil alebo nie," uviedol envirorezort.
Pripomenul, že novela tohto zákona je v súčasnosti predmetom ústavnej sťažnosti na Ústavnom súde SR.
"Schválenie návrhu zákona znamená, že podnikateľom, spravidla právnym nástupcom privatizérov bývalých štátnych podnikov, ktoré predstavujú najväčšie environmentálne záťaže, vláda 'prihrala' stovky miliónov eur. Doteraz by totiž museli na sanáciu týchto záťaží vynaložiť prostriedky práve títo podnikatelia alebo náklady dodatočne štátu refundovať," reagoval bývalý štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča. Tvrdí, že novelou zákona sa ruší inštitút refundácie a tá sa stáva nevymáhateľnou.
Ak parlament návrh odobrí, štát bude podľa Kiču sanáciu financovať sám a právnemu nástupcovi privatizéra zostanú pozemky očistené od envirozáťaže a zhodnotené na úkor štátu, ktoré bude môcť následne predávať so ziskom. "Po zmene zákona bude ochota developera financovať sanáciu záťaže nulová," skonštatoval. Kiča tiež kritizuje, že vláda chce zmenu spraviť bez medzirezortného pripomienkového konania a v skrátenom legislatívnom konaní.
Prijatá právna úprava bola podľa MŽP problematická z viacerých hľadísk, ale najmä z hľadiska možného nelegálneho čerpania eurofondov. "Novelizovaná právna úprava je taktiež vnútorne rozporná, keďže zákon v súčasnosti upravuje dva rôzne režimy, a to režim možnej liberácie povinnej osoby (vlastníka) a súčasne novelizovaný režim, ktorý na uvedené neberie ohľad a paušálne zaväzuje každého vlastníka sanovanej nehnuteľnosti k úhrade nákladov spätých so sanáciou, bez ohľadu na skutočnosť, či jej existenciu spôsobil alebo nie," uviedol envirorezort.
Pripomenul, že novela tohto zákona je v súčasnosti predmetom ústavnej sťažnosti na Ústavnom súde SR.
"Schválenie návrhu zákona znamená, že podnikateľom, spravidla právnym nástupcom privatizérov bývalých štátnych podnikov, ktoré predstavujú najväčšie environmentálne záťaže, vláda 'prihrala' stovky miliónov eur. Doteraz by totiž museli na sanáciu týchto záťaží vynaložiť prostriedky práve títo podnikatelia alebo náklady dodatočne štátu refundovať," reagoval bývalý štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča. Tvrdí, že novelou zákona sa ruší inštitút refundácie a tá sa stáva nevymáhateľnou.
Ak parlament návrh odobrí, štát bude podľa Kiču sanáciu financovať sám a právnemu nástupcovi privatizéra zostanú pozemky očistené od envirozáťaže a zhodnotené na úkor štátu, ktoré bude môcť následne predávať so ziskom. "Po zmene zákona bude ochota developera financovať sanáciu záťaže nulová," skonštatoval. Kiča tiež kritizuje, že vláda chce zmenu spraviť bez medzirezortného pripomienkového konania a v skrátenom legislatívnom konaní.
