Brusel/Štrasburg 28. novembra (TASR) - Európska únia by sa mala na decembrovej klimatickej konferencii OSN zaviazať k nulovým čistým emisiám skleníkových plynov do roku 2050. Uvádza sa to vo štvrtkovom uznesení Európskeho parlamentu (EP). Toto uznesenie je veľmi silným signálom aj pre členské štáty EÚ, uviedol pre TASR liberálny europoslanec Martin Hojsík (Progresívne Slovensko).

Poslanci EP pred konferenciou OSN o zmene klímy (COP25), ktorá sa uskutoční v dňoch 2.-13. decembra v Madride, schválili uznesenie o vyhlásení stavu klimatickej núdze v Európe.

Podľa prijatého dokumentu treba krízu v oblasti klímy a životného prostredia vnímať nielen v Európe, ale aj na celom svete. Uznesenie vyzýva Európsku komisiu, aby zabezpečila úplné zosúladenie všetkých príslušných legislatívnych a rozpočtových návrhov s cieľom obmedziť globálne otepľovanie do 1,5 stupňa Celzia.

Hojsík v rozhovore pre TASR upozornil, že za uznesenie hlasovalo 429 europoslancov (225 bolo proti a 19 sa zdržalo) najmä z politickej frakcie liberálov a centristov Obnovme Európu (RE), ktorá tento návrh predložila na hlasovanie, ale podporili ho aj socialisti a demokrati (S&D), Zelení a aj extrémni ľavičiari (GUE/NGL).

Európska ľudová strana (EPP), najväčšia skupina v EP, bola názorovo rozdelená - ľudovci chceli zmeniť výraz "núdza" na "naliehavosť" - a frakcia Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) sa zdržala.

"Je to veľmi silný signál nielen pre novú Európsku komisiu, ale aj pre členské štáty EÚ. Bude sa rokovať o viacročnom finančnom rámci a Európskom ekologickom dohovore. Nie je to len o stave klimatickej núdze, ale aj o znížení emisií skleníkových plynov o 55 percent do roku 2030 a o snahe urobiť všetko pre to, aby sme udržali teplotu vyššiu o maximálne 1,5 stupňa voči stavu z predindustriálnej éry," uviedol Hojsík.

Podľa jeho slov bude europarlament pozorne sledovať, aké opatrenia bude Európska komisia predkladať, a bude tlačiť na to, aby nové nariadenia boli spravodlivé voči ľuďom i voči podnikom, čiže aby neznevýhodňovali firmy a neznižovali konkurencieschopnosť Európy.

Podniky by však nemali byť a priori proti novým "zeleným opatreniam", lebo - ako poukazujú aj vedecké štúdie - v hre je budúcnosť civilizácie ako takej.

"Ak sa rozpadne civilizácia, komu budú firmy predávať? Nie je to jednoduchá výzva!" opísal situáciu poslanec. Dodal, že ľudia na túto možnosť opakovane poukazujú, a preto aj v piatok vyjdú do ulíc, a to aj na Slovensku, aby v rámci pochodov za klímu upozornili na problém klimatických zmien a na obavy o svoju budúcnosť.

Uznesenie EP upozornilo aj na skutočnosť, že klimatické ambície v oblasti leteckej a námornej dopravy nezaručujú potrebné zníženie emisií. Všetky krajiny by preto mali zahrnúť emisie z medzinárodnej lodnej a leteckej dopravy do svojich národných akčných plánov. Poslanci vyzvali eurokomisiu, aby do systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) začlenila aj sektor námornej dopravy.

Parlament zároveň vyzval krajiny EÚ, aby prinajmenšom) zdvojnásobili svoje príspevky do medzinárodného fondu pre klímu. Členské štáty EÚ sú najväčšími poskytovateľmi verejných finančných prostriedkov na boj proti zmene klímy a rozpočet EÚ by mal v plnej miere dodržiavať svoje medzinárodné záväzky.

Europoslanci v neposlednom rade naliehavo vyzývajú všetky krajiny EÚ, aby do konca roku 2020 postupne zrušili všetky priame a nepriame dotácie na fosílne palivá.

Spravodajca TASR Jaromír Novak