Bratislava 15. decembra (TASR) - Environmentálne organizácie privítali schválenie reformy národných parkov. Iniciatíva My sme les uviedla, že presunom štátnych pozemkov v národných parkoch pod ochranárov sa vytvorí základ pre moderne fungujúce oblasti podľa západného vzoru.

"Národné parky tak dostali šancu, aby sa z nich mohli stať medzinárodne uznávané chránené územia, ktoré budú poskytovať to, čo národné parky poskytovať majú – zážitok z divej prírody," poznamenal Karol Kaliský z iniciatívy My sme les.

Iniciatíva doplnila, že kľúčový bude vývoj v pilotných územiach ako Tatranský národný park (TANAP) či Slovenský raj. Tam bude podľa nej zásluhou kompletného presunu štátnych pozemkov možné nastoliť novú úroveň v ochrane prírody i programy na ich rozvoj najrýchlejšie.

Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko poukazuje, že správa štátnych pozemkov v treťom stupni ochrany na správy národných parkov neprejde, kým nebude urobená zonácia. "Čo tento zásadný ústupok znamená, ukáže bližšia budúcnosť. No jasné je, že až v zonácii pôjde o skutočnú podobu národných parkov a ich bezzásahových území," poznamenali ornitológovia.

Greenpeace Slovensko považuje schválenie reformy za výrazný posun aj napriek tomu, že sa o zonácii niektorých národných parkov a ich rozvoji ešte len rozhodne. Podobne to vníma aj Bratislavské ochranárske združenie, ktoré na sociálnej sieti uviedlo, že ide o významný krok pre ochranu prírody.

Poslanci Národnej rady SR v utorok (14. 12.) schválili reformu národných parkov. Presun štátnych pozemkov v národných parkoch pod envirorezort sa uskutoční až po zonácii národných parkov. Od 1. apríla 2022 sa tak správa štátnych pozemkov presunie na samostatné správy národných parkov na území Tatranského národného parku, Pieninského národného parku a Národného parku Slovenský raj. K tomuto dátumu prechádza pod národné parky aj správa štátnych pozemkov v štvrtom a piatom stupni ochrany. Prechod správy území v treťom a nižšom stupni ochrany vo vlastníctve štátu je podmienený zonáciou.