Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Druhým problémom je, že zákon nepokrýva systém obchodovania s emisiami, tzv. ETS sektor, ktorý je emitentom skleníkových plynov.
Autor TASR
Bratislava 30. januára (TASR) - Slovensko má šancu prijať silný a kvalitný klimatický zákon, ktorý krajine pomôže dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Návrh podľa mimovládnych organizácií obsahuje väčšinu prvkov, ktoré sú potrebné na zlepšenie ochrany klímy na Slovensku. Zákonu vyčítajú nedostatočné ciele znižovania emisií a vynechanie sektora európskeho systému obchodovania s emisiami z pôsobnosti zákona. TASR o tom informovala koordinátorka Klimatickej koalície Lucia Szabová.
Klimatický zákon pokrýva základné princípy na ochranu klímy. Určenie cieľov pre jednotlivé sektory, ich následná kontrola aj vymáhateľnosť sú odrazené vo viacerých dobrých mechanizmoch, zhodli sa na tom organizácie Klimatická koalícia, Via Iuris, Priatelia Zeme-CEPA a Klíma ťa potrebuje.
"Predložený zákon má šancu byť kvalitným nástrojom, ktorý prevedie Slovensko spravodlivou zelenou transformáciou a pomôže nám dosiahnuť spomalenie klimatickej zmeny, čo by malo byť jednou z hlavných priorít budúcich vlád," uviedla právnička Via Iuris Ivana Figuli. Doplnila, že klimatický zákon má ambíciu dostať túto oblasť pod jeden strešný a funkčný zákon, ktorý nastaví povinnosti a ich spôsob vymáhania. Dôležité je podľa nej to, čo prinesie legislatívny proces a či sa podarí kľúčové črty udržať.
V zákone sú podľa Dany Marekovej z Klimatickej koalície dva problémy. "Máme silné obavy, že dekarbonizačné ciele pre jednotlivé sektory nie sú dostatočné. Nie je nám jasné, ako sa k nim analytici dopracovali a v tomto smere cítime slabú ambíciu. Ak chceme naozaj dosiahnuť uhlíkovú neutralitu, v súčasnosti už potrebujeme mieriť vyššie," podotkla.
Druhým problémom je, že zákon nepokrýva systém obchodovania s emisiami, tzv. ETS sektor, ktorý je emitentom skleníkových plynov. Tento sektor upravujú iné zákony, ale ak má byť klimatický zákon strešným zákonom s dosahom na celú oblasť znižovania emisií, má mať dosah aj na tieto oblasti, tvrdí Mareková.
"Klimatický zákon tak nemá len stanovovať ciele, musí priniesť aj princípy a pravidlá, ako ich naplníme. A na to potrebujeme aj kontrolu, aj vymáhanie, ak sa ciele nebudú dodržiavať," povedal Jakub Hrbáň z Klíma ťa potrebuje. Verí, že počas pripomienkovania sa subjekty budú snažiť zákon funkčne zlepšiť, a nie oslabiť.
Organizácie teraz pripravujú k navrhovanému zákonu pripomienky na posledné vylepšenia zákona. Súčasne sa organizácie vyzývajú prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby sa aktívne zaujímala o proces prípravy tohto zákona.
Ministerstvo životného prostredia predstavilo v pondelok prvý slovenský klimatický zákon. Návrh počíta napríklad s podaním klimatických žalôb na štát či so vznikom rady pre klímu, ktorá by mala kontrolovať jednotlivé rezorty v plnení klimatických plánov. Cieľom je zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 o najmenej 55 percent v porovnaní s rokom 1990 a vzťahuje sa na všetky sektory a ministerstvá.
Klimatický zákon pokrýva základné princípy na ochranu klímy. Určenie cieľov pre jednotlivé sektory, ich následná kontrola aj vymáhateľnosť sú odrazené vo viacerých dobrých mechanizmoch, zhodli sa na tom organizácie Klimatická koalícia, Via Iuris, Priatelia Zeme-CEPA a Klíma ťa potrebuje.
"Predložený zákon má šancu byť kvalitným nástrojom, ktorý prevedie Slovensko spravodlivou zelenou transformáciou a pomôže nám dosiahnuť spomalenie klimatickej zmeny, čo by malo byť jednou z hlavných priorít budúcich vlád," uviedla právnička Via Iuris Ivana Figuli. Doplnila, že klimatický zákon má ambíciu dostať túto oblasť pod jeden strešný a funkčný zákon, ktorý nastaví povinnosti a ich spôsob vymáhania. Dôležité je podľa nej to, čo prinesie legislatívny proces a či sa podarí kľúčové črty udržať.
V zákone sú podľa Dany Marekovej z Klimatickej koalície dva problémy. "Máme silné obavy, že dekarbonizačné ciele pre jednotlivé sektory nie sú dostatočné. Nie je nám jasné, ako sa k nim analytici dopracovali a v tomto smere cítime slabú ambíciu. Ak chceme naozaj dosiahnuť uhlíkovú neutralitu, v súčasnosti už potrebujeme mieriť vyššie," podotkla.
Druhým problémom je, že zákon nepokrýva systém obchodovania s emisiami, tzv. ETS sektor, ktorý je emitentom skleníkových plynov. Tento sektor upravujú iné zákony, ale ak má byť klimatický zákon strešným zákonom s dosahom na celú oblasť znižovania emisií, má mať dosah aj na tieto oblasti, tvrdí Mareková.
"Klimatický zákon tak nemá len stanovovať ciele, musí priniesť aj princípy a pravidlá, ako ich naplníme. A na to potrebujeme aj kontrolu, aj vymáhanie, ak sa ciele nebudú dodržiavať," povedal Jakub Hrbáň z Klíma ťa potrebuje. Verí, že počas pripomienkovania sa subjekty budú snažiť zákon funkčne zlepšiť, a nie oslabiť.
Organizácie teraz pripravujú k navrhovanému zákonu pripomienky na posledné vylepšenia zákona. Súčasne sa organizácie vyzývajú prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby sa aktívne zaujímala o proces prípravy tohto zákona.
Ministerstvo životného prostredia predstavilo v pondelok prvý slovenský klimatický zákon. Návrh počíta napríklad s podaním klimatických žalôb na štát či so vznikom rady pre klímu, ktorá by mala kontrolovať jednotlivé rezorty v plnení klimatických plánov. Cieľom je zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 o najmenej 55 percent v porovnaní s rokom 1990 a vzťahuje sa na všetky sektory a ministerstvá.
