Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na základe novely by sa mala tiež zrušiť výnimka, podľa ktorej sa súhlas na poškodenie alebo zničenie biotopov európskeho alebo národného významu nevyžaduje pri výruboch drevín.
Autor TASR
Bratislava 5. novembra (TASR) - Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR chce sprísniť podmienky ťažby dreva v chránených oblastiach. V novele zákone o ochrane prírody a krajiny navrhuje zrušiť viaceré výnimky, zakázať holorubný spôsob hospodárenia už od druhého stupňa ochrany alebo regulovať náhodnú ťažbu. Chce tiež zaviesť povinnosť o výrube informovať.
V novele, ktorá je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní, rezort plánuje v chránených územiach od druhého stupňa a ich ochranných pásmach zakázať veľkoplošnú formu podrastového spôsobu a holorubného spôsobu hospodárenia v lesoch. Podľa ministerstva by sa malo zrušiť aj vyňatie výsadby energetických porastov na poľnohospodárskej pôde v chránených územiach spod súhlasu štátnych ochranárov. "Práve výsadba energetických porastov môže významne negatívne ovplyvniť lokalitu chráneného územia," vysvetľuje.
Na základe novely by sa mala tiež zrušiť výnimka, podľa ktorej sa súhlas na poškodenie alebo zničenie biotopov európskeho alebo národného významu nevyžaduje pri výruboch drevín. "V praxi často nie je možné určiť, či biotop bol poškodený následkom výrubu, alebo inej činnosti, ktorá s výrubom súvisí," vysvetľuje ministerstvo.
Rušiť chce aj výnimku týkajúcu sa bežného obhospodarovania lesných pozemkov a poľnohospodárskej pôdy. "Existujúce znenie je možné interpretovať aj tak, že bežným obhospodarovaním môže dochádzať k poškodzovaniu a ničeniu prírodných biotopov," uvádza rezort životného prostredia.
Zmeny sa majú dotknúť aj náhodnej ťažby v chránených územiach. Po novom sa musí náhodná ťažba nad určitý rozsah oznámiť orgánu ochrany prírody. Ten by mohol následne ťažbu obmedziť, zakázať alebo určiť podmienky jej vykonania. Čím vyšší stupeň, tým majú byť pri oznamovaní prísnejšie kritériá.
O ťažbe v chránenom území by tiež malo byť povinné informovať na webovej stránke príslušného orgánu ochrany prírody. Obce by mali okrem toho viesť evidenciu využitia finančných prostriedkov z náhrad za vyrúbané dreviny. Envirorezort chce zároveň vytvoriť informačný systém, ktorý verejnosti aj orgánom štátnej správy poskytne údaje, na základe ktorých bude možné jednoznačne identifikovať hranicu chránených území a ich ochranných pásiem.
V novele, ktorá je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní, rezort plánuje v chránených územiach od druhého stupňa a ich ochranných pásmach zakázať veľkoplošnú formu podrastového spôsobu a holorubného spôsobu hospodárenia v lesoch. Podľa ministerstva by sa malo zrušiť aj vyňatie výsadby energetických porastov na poľnohospodárskej pôde v chránených územiach spod súhlasu štátnych ochranárov. "Práve výsadba energetických porastov môže významne negatívne ovplyvniť lokalitu chráneného územia," vysvetľuje.
Na základe novely by sa mala tiež zrušiť výnimka, podľa ktorej sa súhlas na poškodenie alebo zničenie biotopov európskeho alebo národného významu nevyžaduje pri výruboch drevín. "V praxi často nie je možné určiť, či biotop bol poškodený následkom výrubu, alebo inej činnosti, ktorá s výrubom súvisí," vysvetľuje ministerstvo.
Rušiť chce aj výnimku týkajúcu sa bežného obhospodarovania lesných pozemkov a poľnohospodárskej pôdy. "Existujúce znenie je možné interpretovať aj tak, že bežným obhospodarovaním môže dochádzať k poškodzovaniu a ničeniu prírodných biotopov," uvádza rezort životného prostredia.
Zmeny sa majú dotknúť aj náhodnej ťažby v chránených územiach. Po novom sa musí náhodná ťažba nad určitý rozsah oznámiť orgánu ochrany prírody. Ten by mohol následne ťažbu obmedziť, zakázať alebo určiť podmienky jej vykonania. Čím vyšší stupeň, tým majú byť pri oznamovaní prísnejšie kritériá.
O ťažbe v chránenom území by tiež malo byť povinné informovať na webovej stránke príslušného orgánu ochrany prírody. Obce by mali okrem toho viesť evidenciu využitia finančných prostriedkov z náhrad za vyrúbané dreviny. Envirorezort chce zároveň vytvoriť informačný systém, ktorý verejnosti aj orgánom štátnej správy poskytne údaje, na základe ktorých bude možné jednoznačne identifikovať hranicu chránených území a ich ochranných pásiem.
