Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Postupy pri výrube drevín sa majú zjednodušiť. Envirorezort to považuje za významné preventívne opatrenie na zníženie stretov človeka s medveďom, ako aj na zníženie škôd spôsobovaných zverou.
Autor TASR
Bratislava 15. mája (TASR) - Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR trvá na svojich vyjadreniach v prípade novely zákona o ochrane prírody a krajiny. Opätovne zdôrazňuje, že sa na mestskú zeleň či parky nevzťahuje. Uviedlo to pre TASR v reakcii na kritiku starostov troch bratislavských mestských častí. Upozorňujú na dramatický vplyv novely na životné prostredie a biomasaker aj v mestách. Požadujú jej stiahnutie a riadne prerokovanie.
"Envirorezortom pripravená novela zákona sa nevzťahuje na parky, cintoríny, mestskú zeleň a ani lesy. Týka sa len trvalých trávnatých porastov, teda lúk a poľnohospodárskych pozemkov," skonštatoval odbor komunikácie MŽP SR s tým, že žiaden výrub nebude možný bez súhlasu vlastníka.
Novela sa podľa ministerstva vracia k modelu platnému do roku 2016, keď nebol potrebný súhlas na výrub drevín do obvodu 80 centimetrov (cm) vo výške 130 cm. Dôrazne odmieta, že by vtedajší model spôsobil biomasaker. Podotýka, že biomasaker sa deje v súčasnosti, keď invazívne druhy burín a kríkov ničia krajinu.
"Ak starostovia využívali výrubové konania na plnenie svojich obecných kás, tak to iba potvrdzuje skutočnosť, že ochrana životného prostredia pre nich nebola vôbec dôležitá," poznamenal envirorezort. Na otázku, či plánuje predloženú novelu zákona stiahnuť, ministerstvo neodpovedalo.
Novelu zákona v utorok (14. 5.) kritizovali starostovia mestských častí Staré Mesto, Nové Mesto a Lamač Matej Vagač, Matúš Čupka a Igor Polakovič. Podľa nich dramaticky mení výrubové konanie, výrazne ohrozuje životné prostredie v mestách a obciach i kvalitu a množstvo stromov v zastavaných územiach. Priniesť má najmä dve negatíva. Bez následnej náhradnej výsadby môže byť vyrúbané množstvo stromov, pričom samosprávy prídu o väčšie množstvo financií, ktoré využívali na náhradnú výsadbu či starostlivosť o zeleň. Protestujú proti tomu, aby sa takto zasahovalo do života obyvateľov, najmä v čase klimatickej krízy.
Postupy pri výrube drevín sa majú zjednodušiť. Envirorezort to považuje za významné preventívne opatrenie na zníženie stretov človeka s medveďom, ako aj na zníženie škôd spôsobovaných zverou na poľnohospodárskych plodinách a ovocných sadoch. Vyplýva to z novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorú schválila vláda. Odobriť ju ešte musí parlament.
"Envirorezortom pripravená novela zákona sa nevzťahuje na parky, cintoríny, mestskú zeleň a ani lesy. Týka sa len trvalých trávnatých porastov, teda lúk a poľnohospodárskych pozemkov," skonštatoval odbor komunikácie MŽP SR s tým, že žiaden výrub nebude možný bez súhlasu vlastníka.
Novela sa podľa ministerstva vracia k modelu platnému do roku 2016, keď nebol potrebný súhlas na výrub drevín do obvodu 80 centimetrov (cm) vo výške 130 cm. Dôrazne odmieta, že by vtedajší model spôsobil biomasaker. Podotýka, že biomasaker sa deje v súčasnosti, keď invazívne druhy burín a kríkov ničia krajinu.
"Ak starostovia využívali výrubové konania na plnenie svojich obecných kás, tak to iba potvrdzuje skutočnosť, že ochrana životného prostredia pre nich nebola vôbec dôležitá," poznamenal envirorezort. Na otázku, či plánuje predloženú novelu zákona stiahnuť, ministerstvo neodpovedalo.
Novelu zákona v utorok (14. 5.) kritizovali starostovia mestských častí Staré Mesto, Nové Mesto a Lamač Matej Vagač, Matúš Čupka a Igor Polakovič. Podľa nich dramaticky mení výrubové konanie, výrazne ohrozuje životné prostredie v mestách a obciach i kvalitu a množstvo stromov v zastavaných územiach. Priniesť má najmä dve negatíva. Bez následnej náhradnej výsadby môže byť vyrúbané množstvo stromov, pričom samosprávy prídu o väčšie množstvo financií, ktoré využívali na náhradnú výsadbu či starostlivosť o zeleň. Protestujú proti tomu, aby sa takto zasahovalo do života obyvateľov, najmä v čase klimatickej krízy.
Postupy pri výrube drevín sa majú zjednodušiť. Envirorezort to považuje za významné preventívne opatrenie na zníženie stretov človeka s medveďom, ako aj na zníženie škôd spôsobovaných zverou na poľnohospodárskych plodinách a ovocných sadoch. Vyplýva to z novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorú schválila vláda. Odobriť ju ešte musí parlament.
