Bratislava 11. mája (TASR) – Členstvom v EÚ získalo Slovensko veľmi veľa a keďže každé rozhodnutie Únie schvaľuje Európsky parlament, hlas Slovenska v ňom je preto veľmi dôležitý. Podľa lídra Slovenskej konzervatívnej strany Igora Adamca je však nárast nespokojnosti s fungovaním EÚ jasným signálom, že jej pôvodné prínosy sa potláčajú do úzadia a treba sa vrátiť k pôvodným ideám. Ako v rozhovore pre TASR uviedol, EÚ potrebuje reformu na spoločenstvo bezpečnosti, rozvoja a prosperity.


V čom môže EP pomôcť Slovensku?

Členstvom v Európskej únii získalo Slovensko veľmi veľa. Za 15 rokov klesla nezamestnanosť, prudko vzrástla HDP, životnou úrovňou dobiehame krajiny, o ktorých sme si mysleli, že sú galakticky vzdialené. No a v neposlednom rade dostávame pomoc v podobe eurofondov.

Každé rozhodnutie Únie schvaľuje Európsky parlament. Náš hlas v Európskom parlamente je preto veľmi dôležitý. Prijímaním európskej legislatívy má Európsky parlament významnú moc ovplyvňovať život na Slovensku v rôznych oblastiach. Tak, ako môže pomôcť, môže však aj škodiť, preto je dôležité, aby v Európskom parlamente pracovali ľudia, ktorých cieľom je prosperita Slovenska v EÚ.

Akej agende by ste sa ako europoslanec chceli venovať? Aké témy a kroky by ste chceli z tohto postu iniciovať?

Myslím, že moje prípadné pôsobenie v európskych štruktúrach je predurčené tým, čomu som sa venoval doteraz. Rád by som pôsobil v oblasti kultúry, vzdelávania, dopravy a cestovného ruchu. Ale nechcem túto tému rozoberať širšie. Takže o tom, čo bude, ak bude, by som nerád zatiaľ hovoril. Aby som neurazil osud.

V ktorých výboroch by ste chceli pôsobiť?

Mám záujem o riadne pôsobenie vo výbore pre dopravu a cestovný ruch a vo výbore pre kultúru a vzdelávanie. Ten druhý výbor je v mojom prípade pochopiteľný.

Aké idey, respektíve idey akej Európy chcete spolu so Slovenskou konzervatívnou stranou presadzovať?

Slovenská konzervatívna strana chce presadzovať ideu Európy národov, v ktorej sú odbúrané ekonomické bariéry, v ktorej nariadenia bruselských elít nesmerujú k regulácii trhu, obmedzeniu voľného pohybu a nejdú proti pôvodným zámerom európskeho projektu.

EÚ vnímame pragmaticky - ako projekt mieru a prosperity pre ľudí. Som presvedčený, že cesta k prosperite nevedie cez nezmyselné vnútorné obmedzenia. Práve, naopak, potrebujeme menej regulácií.

Väčšina politikov a analytikov sa zhoduje, že EÚ je dobrý projekt. Ale objavili sa aj názory, ktoré naznačovali, že nemusí vydržať donekonečna. Ako to vidíte vy?

Ja si myslím, že ak nevydrží, bude to škoda. Na druhej strane treba priznať, že nárast nespokojnosti s fungovaním EÚ je jasným signálom, že pôvodné prínosy EÚ sa potláčajú do úzadia. Aj preto dnes hovoríme o návrate k pôvodným ideám.

Potrebuje teda EÚ reformu?

Určite. EÚ potrebuje významnú reformu. Skúsim to povedať veľmi zjednodušene. V ostatnom čase sa v povedomí ľudí zúžil význam Únie na možnosť cestovať, študovať a pracovať po celej ploche Európy. A to je málo. Nie všetci naši ľudia totiž cestujú, študujú a pracujú v zahraničí a potom sa stáva, že nevidia význam Európy.

A tu nehovorím o federalizovanej Európe, ale o Európe zloženej zo samostatných svojbytných hrdých a spolupracujúcich štátov. V otázke rozvoja a prosperity si musíme priznať, že regulácie vnútorného trhu, ktoré majú viesť k vyrovnávaniu rozdielov, nefungujú.

Vedú k tomu, že trh v skutočnosti nie je jednotný – vidíme to na dvojitej kvalite potravín, ale aj na mzdách. Tento problém sa však väčším množstvom regulácií nevyrieši, skôr sa prehĺbi.

Akým témam by sa Únia mala v prvom rade venovať, obzvlášť tým, ktoré boli opomínané?

Rozhodne by sme sa mali venovať ochrane vonkajších hraníc, ale nielen v rovine debát, ale na úrovni efektívnej realizácie. Ochrana pred vonkajšími hrozbami nie je výmyslom euroskeptikov, ale je nevyhnutnou podmienkou fungovania EÚ. Okrem toho, že Európa je zatiaľ spoločenstvo prosperujúcich štátov a kto trošku cestoval, vie, ako vyzerá zvyšných 85 percent sveta, je Európa spoločenstvo Európanov.

To znamená Slovákov, Čechov, Francúzov, Dánov, Holanďanov..., ktorí si želajú zostať Slovákmi, Čechmi, Francúzmi, Dánmi atď., ale žijú v reálnom svete a vedia, že ako príslušníci menších národov nemôžu fungovať vo vzduchoprázdne.

Veľmoci ako Amerika, Rusko a Čína majú vo svete svoje záujmy a myslím, že Európa by mala mať v tomto svete podobnú pozíciu a zastupovať záujmy nás, drobných európskych národných štátov. Ak teda nebude naďalej riešiť zakrivenie banánov. Potom veľkú šancu nemá.

Členstvo Slovenska v EÚ považujete za nevyhnutnú podmienku prosperity, no zároveň ste presvedčený, že nastal čas vrátiť sa k hodnotám, na ktorých myšlienka jednotnej Európy vznikla...

Európska únia vznikla po druhej svetovej vojne ako spoločenstvo štátov obchodujúcich s oceľou a uhlím a zároveň ako spoločenstvo štátov vyvažujúce ruské vplyvy vo východnom bloku. K týmto hodnotám sa už nedá a určite ani netreba vrátiť.

Jedným z pôvodných cieľov európskej integrácie však bolo aj zvyšovanie blahobytu Európanov. Vzhľadom na rastúci pocit nespokojnosti si treba priznať, že sme tento cieľ trošíčku stratili zo zreteľa. Riešením nie je označovať nespokojnosť za populizmus, ale presadiť reformu Únie na spoločenstvo bezpečnosti, rozvoja a prosperity.


Čo priniesla EÚ občanom ako pozitívum?

Pragmaticky vzaté tým pozitívom je prosperita. Nech sa na vec pozrieme z akéhokoľvek uhla, nech Európa potrebuje akúkoľvek reformu, stále napredujeme a istým tempom dobiehame západ. Neviem, či si niekto ešte spomenie, aký rozdiel bol medzi Rakúskom a Slovenskom za socializmu alebo hneď po revolúcii.

Prekročili ste hranice a boli ste v inom svete. Dnes sa zdá, akoby to Rakúsko strácalo dych, lebo je stále viac a viac podobné nám. Ale pozor, to sa my približujeme. Nie láska k západu nás doviedla do európskych štruktúr, ale exaktná a hmatateľná životná úroveň štátov, s ktorými sme v jednom bloku.


Ste za užšiu integráciu členských krajín? Malo by SR patriť do jadra Únie?

Myslím, že integrácia je v súčasnej dobe dostačujúca a nie je vhodné robiť nič na úkor svojbytnosti a samostatnosti. Ale to sa naozaj ani nedeje a ani nechystá. Jadro Európy je projekt, ktorý je ešte v plienkach. Hovorí o tom, že krajiny, ktoré majú euro, by sa mali užšie zomknúť. Na prvý pohľad logické, na druhej strane nás to stavia do nie najvýhodnejšej pozície v rámci Vyšehradskej štvorky, v ktorej používame euro ako jediní.


A Vyšehradskú koalíciu my veľmi potrebujeme. Štvornásobne totiž zvyšuje váhu našich požiadaviek v rámci silných krajín EÚ. Debaty o jadre Európy by mali zostať v pragmatickej a konjunkturálnej rovine. Inými slovami, treba si zrátať, čo je výhodnejšie a nerobiť okolo toho zbytočné reči.


Prečo má SR dlhodobo nízku volebnú účasť pri voľbách do EP a ako by sa to dalo zmeniť?

Bude to asi tým, že EÚ nepripadá všetkým ľuďom rovnako príťažlivá. Hrubo povedané, tí, ktorí ju nevyužívajú, teda necestujú, deti im neštudujú v zahraničí, ľahšie prepadajú euroskepticizmu. Ak takýchto občanov bude veľa, získajú na Slovensku podporu všelijaké radikálne a konšpiračné hnutia a strany, čo by nebola dobrá správa.

Európska únia musí presvedčiť čo najviac ľudí o tom, že je tu pre nich. Ak to nedokáže, budeme mať problém. Pretože môžeme EÚ akokoľvek kritizovať, stále to je a bude pre Slovensko najvýhodnejší model existencie.

Robia europoslanci dosť pre zvýšenie volebnej účasti? Čo by ste robili inak? Čo konkrétne by ste urobili pre to, aby sa zvýšila?

Ale toto predsa nie je vecou iba europoslancov. Je to aj vecou toho, koľko priestoru európske témy a europoslanci v médiách dostanú. Tam vidím rezervy. Myslím, že domáce udalosti sa oveľa viac reportujú aj komentujú ako európske záležitosti. Čo je určite v poriadku, len je tým priamo úmerne podmienený záujem ľudí o európske témy.