Turecká polícia v novembri 2018 zadržala 12 osôb, ktoré sú údajne napojené na združenie vedené väzneným ľudskoprávnym aktivistom Osmanom Kavalom.
Autor TASR
Ankara 11. decembra (TASR) - Nikto nemôže poučovať Turecko o demokracii, ľudských právach a slobode vyhlásil v pondelok turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Podľa agentúry Anadolu zazneli jeho slová na podujatí s názvom Civilizácia ľudstva pri príležitosti 70. výročia prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv.
Erdogan hovoril o zmarenom vojenskom prevrate v krajine z roku 2016 i o "bratstve", ktoré preukazuje miliónom utečencov.
"Odteraz Turecko rozhodne nie je miestom, kde by sa našli problémy týkajúce sa demokracie a ľudských práv," zdôraznil.
Hovoril aj o protivládnych protestoch v istanbulskom parku Gezi v roku 2013, pri ktorých zahynulo osem demonštrantov a jeden policajt.
Erdogan vtedy ako premiér označil pokojné demonštrácie, ktoré vyvrcholili násilným zásahom polície, za dielo "zberby".
Turecká polícia v novembri 2018 zadržala 12 osôb, ktoré sú údajne napojené na združenie vedené väzneným ľudskoprávnym aktivistom Osmanom Kavalom. Toho úrady podozrievajú, že má spojitosť s neúspešným pokusom o zvrhnutie Erdogana z júla 2016, ako aj s financovaním demonštrácií v parku Gezi v roku 2013.
Erdogana v pondelok vyhlásil, že osoby, ktoré predstierali, že podporujú ľudské práva počas protestov v parku Gezi, sú "slepé, hluché a nemé" voči súčasným protivládnym demonštráciám v Paríži.
"Počas protestov v parku Gezi ste zburcovali celý svet. Prečo? Pretože to bolo v Turecku? Vysielajme rovnako," povedal Erdogan a vyzval svet, aby vysielal zábery z parížskych protestov.
Protesty a blokády ciest vo Francúzsku sa začali 17. novembra, keď ľudia oblečení do reflexných žltých viest demonštrovali proti rastúcim cenám pohonných hmôt. Postupne prerástli do masového hnutia proti zvyšujúcim sa životným nákladom, ktoré prezidenta Emmanuela Macrona - bývalého bankára - obviňuje, že berie ohľad len na bohatých.
Protesty vyvrcholili veľkými demonštráciami, ktoré sa konali štyri soboty po sebe a ktoré v mestách po celom Francúzsku, no najmä Paríži, poznačilo násilie a vandalizmus.
Na sobotňajších protestoch sa v krajine podľa odhadov zúčastnilo okolo 136.000 ľudí. Policajti zadržali vyše 1700 osôb, z nich takmer 1100 v Paríži.
Hlavný parížsky prokurátor Rémy Heitz v nedeľu večer oznámil, že do väzby umiestnili takmer 1000 zadržaných, z nich bezmála 100 je neplnoletých a väčšina tiež bez policajných záznamov. Väčšinu z ľudí vo väzbe podľa neho tvoria muži vo veku do 40 rokov, ktorí prišli z rôznych regiónov krajiny do Paríža na protesty.
Prieskum verejnej mienky ukázal, že hnutie žltých viest sa teší značnej podpore, zatiaľ čo Macronova popularita výrazne klesla.
Erdogan hovoril o zmarenom vojenskom prevrate v krajine z roku 2016 i o "bratstve", ktoré preukazuje miliónom utečencov.
"Odteraz Turecko rozhodne nie je miestom, kde by sa našli problémy týkajúce sa demokracie a ľudských práv," zdôraznil.
Hovoril aj o protivládnych protestoch v istanbulskom parku Gezi v roku 2013, pri ktorých zahynulo osem demonštrantov a jeden policajt.
Erdogan vtedy ako premiér označil pokojné demonštrácie, ktoré vyvrcholili násilným zásahom polície, za dielo "zberby".
Turecká polícia v novembri 2018 zadržala 12 osôb, ktoré sú údajne napojené na združenie vedené väzneným ľudskoprávnym aktivistom Osmanom Kavalom. Toho úrady podozrievajú, že má spojitosť s neúspešným pokusom o zvrhnutie Erdogana z júla 2016, ako aj s financovaním demonštrácií v parku Gezi v roku 2013.
Erdogana v pondelok vyhlásil, že osoby, ktoré predstierali, že podporujú ľudské práva počas protestov v parku Gezi, sú "slepé, hluché a nemé" voči súčasným protivládnym demonštráciám v Paríži.
"Počas protestov v parku Gezi ste zburcovali celý svet. Prečo? Pretože to bolo v Turecku? Vysielajme rovnako," povedal Erdogan a vyzval svet, aby vysielal zábery z parížskych protestov.
Protesty a blokády ciest vo Francúzsku sa začali 17. novembra, keď ľudia oblečení do reflexných žltých viest demonštrovali proti rastúcim cenám pohonných hmôt. Postupne prerástli do masového hnutia proti zvyšujúcim sa životným nákladom, ktoré prezidenta Emmanuela Macrona - bývalého bankára - obviňuje, že berie ohľad len na bohatých.
Protesty vyvrcholili veľkými demonštráciami, ktoré sa konali štyri soboty po sebe a ktoré v mestách po celom Francúzsku, no najmä Paríži, poznačilo násilie a vandalizmus.
Na sobotňajších protestoch sa v krajine podľa odhadov zúčastnilo okolo 136.000 ľudí. Policajti zadržali vyše 1700 osôb, z nich takmer 1100 v Paríži.
Hlavný parížsky prokurátor Rémy Heitz v nedeľu večer oznámil, že do väzby umiestnili takmer 1000 zadržaných, z nich bezmála 100 je neplnoletých a väčšina tiež bez policajných záznamov. Väčšinu z ľudí vo väzbe podľa neho tvoria muži vo veku do 40 rokov, ktorí prišli z rôznych regiónov krajiny do Paríža na protesty.
Prieskum verejnej mienky ukázal, že hnutie žltých viest sa teší značnej podpore, zatiaľ čo Macronova popularita výrazne klesla.