Súd priznal prvému sťažovateľovi náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy vo výške 11.000 eur, druhému sťažovateľovi v objeme 9000 eur.
Autor TASR
Bratislava 26. júla (TASR) - Vylúčením zmenkových pohľadávok z uspokojovania v konaní o osobnom bankrote boli porušené práva veriteľov na pokojné užívanie ich majetku. Vyplýva to z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v konaní Katona, Závarský proti Slovensku, ktoré v júni nadobudlo právoplatnosť. TASR o tom informoval právny zástupca sťažovateľov Rastislav Skovajsa. Ministerstvo spravodlivosti SR reagovalo, že ide o záväzné súdne rozhodnutie, preto je potrebné ho rešpektovať.
"Európsky súd pre ľudské práva vyslovil porušenie práv veriteľov vylúčených z uspokojovania zmenkových nárokov v konaní o oddlžení fyzickej osoby konkurzom," priblížil advokát Skovajsa. Súd priznal prvému sťažovateľovi náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy vo výške 11.000 eur, druhému sťažovateľovi v objeme 9000 eur. Spoločne im priznal náhradu nákladov právneho zastúpenia v konaní pred ESĽP vo výške 5000 eur.
"Po vyhlásení viac ako 70.000 oddlžení fyzických osôb v období rokov 2017 - 2023 nasledujúcich po liberalizácii právnej úpravy oddlženia fyzických osôb účinnej od 1. marca 2017 ide o prvý prípad, v ktorom sa veritelia negatívne zasiahnutí účinkami 'osobného bankrotu' ich dlžníka úspešne domáhali ochrany pred ESĽP," dodal Skovajsa.
Podľa ESĽP "de iure" zmenkové pohľadávky sťažovateľov síce nezanikli a stále existujú, v dôsledku účinkov vnútroštátnej právnej úpravy sa však stali právne nevymáhateľné, pričom pre sťažovateľov sa po vyhlásení oddlženia ich dlžníka stalo absolútne a trvalo nemožným uplatniť ich nároky v súdnom, exekučnom, konkurznom alebo inom type konania. Súd je podľa Skovajsu presvedčený, že za daných okolností malo oddlženie dostatočne závažné dôsledky na to, aby bolo možné konštatovať, že sťažovatelia boli obeťami "de facto" pozbavenia ich majetku.
Keďže pozbavenie majetku sťažovateľov bolo sprevádzané absenciou im poskytnutej náhrady, spravodlivá rovnováha, ktorá mala byť dosiahnutá medzi ochranou práva sťažovateľov na pokojné užívanie ich majetku a požiadavkami všeobecného záujmu, bola preto podľa ESĽP narušená. Súd skonštatoval porušenie práv veriteľov na pokojné užívanie ich majetku chránených Protokolom č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žiadosť SR o predloženie rozsudku na preskúmanie Veľkej komore ESĽP bola zamietnutá.
"Európsky súd pre ľudské práva vyslovil porušenie práv veriteľov vylúčených z uspokojovania zmenkových nárokov v konaní o oddlžení fyzickej osoby konkurzom," priblížil advokát Skovajsa. Súd priznal prvému sťažovateľovi náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy vo výške 11.000 eur, druhému sťažovateľovi v objeme 9000 eur. Spoločne im priznal náhradu nákladov právneho zastúpenia v konaní pred ESĽP vo výške 5000 eur.
"Po vyhlásení viac ako 70.000 oddlžení fyzických osôb v období rokov 2017 - 2023 nasledujúcich po liberalizácii právnej úpravy oddlženia fyzických osôb účinnej od 1. marca 2017 ide o prvý prípad, v ktorom sa veritelia negatívne zasiahnutí účinkami 'osobného bankrotu' ich dlžníka úspešne domáhali ochrany pred ESĽP," dodal Skovajsa.
Podľa ESĽP "de iure" zmenkové pohľadávky sťažovateľov síce nezanikli a stále existujú, v dôsledku účinkov vnútroštátnej právnej úpravy sa však stali právne nevymáhateľné, pričom pre sťažovateľov sa po vyhlásení oddlženia ich dlžníka stalo absolútne a trvalo nemožným uplatniť ich nároky v súdnom, exekučnom, konkurznom alebo inom type konania. Súd je podľa Skovajsu presvedčený, že za daných okolností malo oddlženie dostatočne závažné dôsledky na to, aby bolo možné konštatovať, že sťažovatelia boli obeťami "de facto" pozbavenia ich majetku.
Keďže pozbavenie majetku sťažovateľov bolo sprevádzané absenciou im poskytnutej náhrady, spravodlivá rovnováha, ktorá mala byť dosiahnutá medzi ochranou práva sťažovateľov na pokojné užívanie ich majetku a požiadavkami všeobecného záujmu, bola preto podľa ESĽP narušená. Súd skonštatoval porušenie práv veriteľov na pokojné užívanie ich majetku chránených Protokolom č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žiadosť SR o predloženie rozsudku na preskúmanie Veľkej komore ESĽP bola zamietnutá.