Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR o tom informovalo na svojom webe.
Autor TASR
Bratislava 8. februára (TASR) – Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) skonštatoval porušenie práv v prípade údajného policajného násilia voči rómskym chlapcom. Šestici sťažovateľov priznal po 20.000 eur z titulu nemajetkovej ujmy a spoločne všetkým sťažovateľom 11.000 eur ako náhradu nákladov a výdavkov. Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR o tom informovalo na svojom webe.
Udalosti sa odohrali v roku 2009 na policajnej stanici v Košiciach. Šiesti chlapci boli vtedy zadržaní pre podozrenie z účasti na lúpeži. "Tvrdili, že na policajnej stanici boli hodení na zem pred štekajúcimi psami bez náhubkov, že niektorí z nich boli psami pohryznutí, že boli bití, kopaní a inak fyzicky a slovne týraní prítomnými policajtmi, a že boli na ich adresu vyslovené komentáre, ktoré sa okrem iného týkali ich rómskeho pôvodu," priblížilo ministerstvo. Dokazovať to má aj zvukovo-obrazový materiál.
Neskôr sa pred súd postavili desiati policajti pre trestné činy zneužitia právomoci verejného činiteľa a vydierania spáchané s osobitným motívom (z etnickej nenávisti). Napokon boli po takmer 12 rokoch oslobodení spod obžaloby.
Sťažovatelia v súvislosti s udalosťami na policajnej stanici namietali porušenie zákazu zlého zaobchádzania (článok 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), porušenie práva na účinný prostriedok nápravy (článok 13 Dohovoru) a zákazu diskriminácie (článok 14 Dohovoru).
ESĽP vo svojom rozsudku na jednej strane síce konštatoval relatívne rýchlu počiatočnú reakciu vnútroštátnych orgánov. "Poukázal na to, že prvostupňový rozsudok bol dvakrát zrušený z dôvodu nedostatkov v konaní, konkrétne aj z dôvodu chýb vo vykonávaní dokazovania a v hodnotení dôkazov. To viedlo k značnému predĺženiu konania," uviedlo ministerstvo. Európsky súd upozornil, že významným aspektom pri oslobodení policajtov boli rozpory vo výpovediach sťažovateľov v prípravnom konaní a v konaní pred súdom.
Nedostatky v rýchlosti vyšetrovania udalostí boli podľa ESĽP takého rozsahu, že spôsobili jeho celkovú neúčinnosť. Došlo preto k porušeniu článku 3 Dohovoru v jeho procesnej časti. "Z nahrávok je zrejmé, že boli nútení sa navzájom udierať po tvári, a potom si dávať bozky, a to v prítomnosti psov bez náhubkov a uniformovaných policajtov. Na základe toho ESĽP konštatoval, že zaobchádzanie so sťažovateľmi bolo neľudské a ponižujúce a došlo k porušeniu článku 3 Dohovoru v jeho hmotnej časti," uviedol rezort spravodlivosti.
Súd nezistil, že by v spôsobe zaobchádzania zohral úlohu etnický pôvod sťažovateľov. "Na druhej strane bol toho názoru, že povinnosť orgánov podniknúť všetky primerané kroky na odhalenie akéhokoľvek rasového motívu a zistiť, či etnická nenávisť alebo predsudky zohrávali úlohu v zlom zaobchádzaní so sťažovateľmi alebo nie, nemožno považovať za splnenú a rozhodol, že bol porušený článok 14 Dohovoru v spojení s procesnou časťou článku 3 Dohovoru," priblížilo ministerstvo.
Ide už o druhé rozhodnutie ESĽP v tomto prípade. Na jar 2021 konštatoval porušenie článku 3 dohovoru v jeho procesnej časti. Sťažnosť sa vtedy okrem iného týkala údajného nevhodného zaobchádzania zo strany prítomného policajta voči trojici sťažovateľov pri prevoze na policajnú stanicu.
Udalosti sa odohrali v roku 2009 na policajnej stanici v Košiciach. Šiesti chlapci boli vtedy zadržaní pre podozrenie z účasti na lúpeži. "Tvrdili, že na policajnej stanici boli hodení na zem pred štekajúcimi psami bez náhubkov, že niektorí z nich boli psami pohryznutí, že boli bití, kopaní a inak fyzicky a slovne týraní prítomnými policajtmi, a že boli na ich adresu vyslovené komentáre, ktoré sa okrem iného týkali ich rómskeho pôvodu," priblížilo ministerstvo. Dokazovať to má aj zvukovo-obrazový materiál.
Neskôr sa pred súd postavili desiati policajti pre trestné činy zneužitia právomoci verejného činiteľa a vydierania spáchané s osobitným motívom (z etnickej nenávisti). Napokon boli po takmer 12 rokoch oslobodení spod obžaloby.
Sťažovatelia v súvislosti s udalosťami na policajnej stanici namietali porušenie zákazu zlého zaobchádzania (článok 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), porušenie práva na účinný prostriedok nápravy (článok 13 Dohovoru) a zákazu diskriminácie (článok 14 Dohovoru).
ESĽP vo svojom rozsudku na jednej strane síce konštatoval relatívne rýchlu počiatočnú reakciu vnútroštátnych orgánov. "Poukázal na to, že prvostupňový rozsudok bol dvakrát zrušený z dôvodu nedostatkov v konaní, konkrétne aj z dôvodu chýb vo vykonávaní dokazovania a v hodnotení dôkazov. To viedlo k značnému predĺženiu konania," uviedlo ministerstvo. Európsky súd upozornil, že významným aspektom pri oslobodení policajtov boli rozpory vo výpovediach sťažovateľov v prípravnom konaní a v konaní pred súdom.
Nedostatky v rýchlosti vyšetrovania udalostí boli podľa ESĽP takého rozsahu, že spôsobili jeho celkovú neúčinnosť. Došlo preto k porušeniu článku 3 Dohovoru v jeho procesnej časti. "Z nahrávok je zrejmé, že boli nútení sa navzájom udierať po tvári, a potom si dávať bozky, a to v prítomnosti psov bez náhubkov a uniformovaných policajtov. Na základe toho ESĽP konštatoval, že zaobchádzanie so sťažovateľmi bolo neľudské a ponižujúce a došlo k porušeniu článku 3 Dohovoru v jeho hmotnej časti," uviedol rezort spravodlivosti.
Súd nezistil, že by v spôsobe zaobchádzania zohral úlohu etnický pôvod sťažovateľov. "Na druhej strane bol toho názoru, že povinnosť orgánov podniknúť všetky primerané kroky na odhalenie akéhokoľvek rasového motívu a zistiť, či etnická nenávisť alebo predsudky zohrávali úlohu v zlom zaobchádzaní so sťažovateľmi alebo nie, nemožno považovať za splnenú a rozhodol, že bol porušený článok 14 Dohovoru v spojení s procesnou časťou článku 3 Dohovoru," priblížilo ministerstvo.
Ide už o druhé rozhodnutie ESĽP v tomto prípade. Na jar 2021 konštatoval porušenie článku 3 dohovoru v jeho procesnej časti. Sťažnosť sa vtedy okrem iného týkala údajného nevhodného zaobchádzania zo strany prítomného policajta voči trojici sťažovateľov pri prevoze na policajnú stanicu.
