Súd v Štrasburgu u Vargu skonštatoval porušenie práva na súkromie zo strany štátu v súvislosti odpočúvaním, ktoré pre SIS odobril krajský súd v Bratislave.
Autor TASR
,aktualizované Štrasburg 20. júla (TASR) - Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v utorok rozhodol v prospech slovenského expolicajta Zoltána Vargu, ktorý žaloval štát ohľadne odpočúvania Slovenskou informačnou službou (SIS) v jeho bratislavskom byte v rámci operácie Gorila.
Žalobcovi ESĽP prisúdil odškodné vo výške 9750 eur a súdne trovy vo výške 5561,75 eur.
Súd v Štrasburgu u Vargu skonštatoval porušenie práva na súkromie zo strany štátu v súvislosti odpočúvaním, ktoré pre SIS odobril krajský súd v Bratislave. Toto rozhodnutie však neskôr zrušil Ústavný súd ako nezákonné a protiústavné. Ako pripomína ESĽP, časť obsahu získaného z odpočúvania v rokoch 2005 - 2006 sa neskôr objavila anonymne na internete. Okrem toho je podľa súdu možné, že materiály z odpočúvania týkajúce sa Vargu má stále tajná služba, čo však nie je možné vzhľadom na povahu týchto tajných informácií zistiť.
"Žalobca podnikol viaceré kroky na domácej úrovni vrátane preverovania skutočností a získavania ďalších informácií, podania sťažnosti proti vykonávaniu súdnych príkazov (na odpočúvanie) a žiadosti o zničenie materiálov z operácie, avšak iba s čiastočným úspechom," uviedol ESĽP.
Navyše podľa ESĽP krajskí sudcovia, ktorí príkazy na odpočúvanie vydali, nevykonávali nad jeho priebehom dohľad. SIS nepredložila súdu výstupy z vykonávania príkazov alebo záznamy o zničení nahrávok, skonštatoval ESĽP. Prístup krajského súdu označil za "pasívny".
Krajský súd napokon uznal, že príkazy na odpočúvanie, ktoré v tejto súvislosti vydal, porušili práva sťažovateľa. Toto rozhodnutie však prišlo iba na základe toho, že Ústavný súd príkazy zrušil - a nie na základe dôkladného preskúmania konania SIS, píše sa v rozsudku ESĽP. Navyše rozhodnutie krajského súdu prišlo až po takmer desaťročí aktívnych krokov zo strany sťažovateľa.
"SIS mala prakticky neobmedzené možnosti vo výkone moci bez opatrení, ktoré by (sťažovateľa) chránili voči arbitrárnym zásahom tak, ako to vyžadujú princípy právneho štátu," píše sa v rozsudku ESĽP.
MS: Príkazy na odpočúvanie Z. Vargu predstavovali zásah do jeho práv, tvrdí ESĽP
Realizácia troch príkazov Slovenskej informačnej služby (SIS) na odpočúvanie Zoltána Vargu predstavovala zásah do jeho práva na súkromie. Vyplýva to z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), ktorý sa zaoberal odpočúvaniami Vargu z rokov 2005 a 2006 v rámci akcie Gorila. TASR o tom informoval hovorca Ministerstva spravodlivosti (MS) SR Peter Bubla.
Varga sa v prípade predmetných príkazov sťažoval nielen na odpočúvanie, ale aj vytvorenie a držbu rôznych materiálov na základe tohto odpočúvania. Tiež na nedostatok záruk proti zneužitiu, na údajný únik informácií a na neexistenciu účinného prostriedku nápravy.
Príkazy na odpočúvanie odobril bratislavský krajský súd. Ústavný súd SR neskôr tieto príkazy zrušil, ale sťažovateľovi podľa ESĽP nepriznal primerané finančné zadosťučinenie. „Pri realizácii predmetných troch príkazov mala SIS v skutočnosti diskrečnú právomoc, ktorá nebola sprevádzaná opatreniami na ochranu pred svojvoľným zasahovaním,“ sprostredkoval Bubla z rozhodnutia súdu.
ESĽP zároveň vyhlásil námietky sťažovateľa týkajúce sa vydania príkazov na odpočúvanie za neprijateľné a preto neboli predmetom ďalšieho posudzovania. „Pokiaľ ide o sťažovateľom namietaný údajný únik informácií, ESĽP akceptoval argumenty vlády a konštatoval, že tvrdenie o úniku informácií zo SIS nebolo preukázané. Túto časť sťažnosti preto zamietol ako zjavne nepodloženú,“ podotkol Bubla.
Vargovi súd priznal z titulu nemajetkovej ujmy sumu 9750 eur a 5561,75 eura ako náhradu nákladov a výdavkov.
Žalobcovi ESĽP prisúdil odškodné vo výške 9750 eur a súdne trovy vo výške 5561,75 eur.
Súd v Štrasburgu u Vargu skonštatoval porušenie práva na súkromie zo strany štátu v súvislosti odpočúvaním, ktoré pre SIS odobril krajský súd v Bratislave. Toto rozhodnutie však neskôr zrušil Ústavný súd ako nezákonné a protiústavné. Ako pripomína ESĽP, časť obsahu získaného z odpočúvania v rokoch 2005 - 2006 sa neskôr objavila anonymne na internete. Okrem toho je podľa súdu možné, že materiály z odpočúvania týkajúce sa Vargu má stále tajná služba, čo však nie je možné vzhľadom na povahu týchto tajných informácií zistiť.
"Žalobca podnikol viaceré kroky na domácej úrovni vrátane preverovania skutočností a získavania ďalších informácií, podania sťažnosti proti vykonávaniu súdnych príkazov (na odpočúvanie) a žiadosti o zničenie materiálov z operácie, avšak iba s čiastočným úspechom," uviedol ESĽP.
Navyše podľa ESĽP krajskí sudcovia, ktorí príkazy na odpočúvanie vydali, nevykonávali nad jeho priebehom dohľad. SIS nepredložila súdu výstupy z vykonávania príkazov alebo záznamy o zničení nahrávok, skonštatoval ESĽP. Prístup krajského súdu označil za "pasívny".
Krajský súd napokon uznal, že príkazy na odpočúvanie, ktoré v tejto súvislosti vydal, porušili práva sťažovateľa. Toto rozhodnutie však prišlo iba na základe toho, že Ústavný súd príkazy zrušil - a nie na základe dôkladného preskúmania konania SIS, píše sa v rozsudku ESĽP. Navyše rozhodnutie krajského súdu prišlo až po takmer desaťročí aktívnych krokov zo strany sťažovateľa.
"SIS mala prakticky neobmedzené možnosti vo výkone moci bez opatrení, ktoré by (sťažovateľa) chránili voči arbitrárnym zásahom tak, ako to vyžadujú princípy právneho štátu," píše sa v rozsudku ESĽP.
MS: Príkazy na odpočúvanie Z. Vargu predstavovali zásah do jeho práv, tvrdí ESĽP
Realizácia troch príkazov Slovenskej informačnej služby (SIS) na odpočúvanie Zoltána Vargu predstavovala zásah do jeho práva na súkromie. Vyplýva to z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), ktorý sa zaoberal odpočúvaniami Vargu z rokov 2005 a 2006 v rámci akcie Gorila. TASR o tom informoval hovorca Ministerstva spravodlivosti (MS) SR Peter Bubla.
Varga sa v prípade predmetných príkazov sťažoval nielen na odpočúvanie, ale aj vytvorenie a držbu rôznych materiálov na základe tohto odpočúvania. Tiež na nedostatok záruk proti zneužitiu, na údajný únik informácií a na neexistenciu účinného prostriedku nápravy.
Príkazy na odpočúvanie odobril bratislavský krajský súd. Ústavný súd SR neskôr tieto príkazy zrušil, ale sťažovateľovi podľa ESĽP nepriznal primerané finančné zadosťučinenie. „Pri realizácii predmetných troch príkazov mala SIS v skutočnosti diskrečnú právomoc, ktorá nebola sprevádzaná opatreniami na ochranu pred svojvoľným zasahovaním,“ sprostredkoval Bubla z rozhodnutia súdu.
ESĽP zároveň vyhlásil námietky sťažovateľa týkajúce sa vydania príkazov na odpočúvanie za neprijateľné a preto neboli predmetom ďalšieho posudzovania. „Pokiaľ ide o sťažovateľom namietaný údajný únik informácií, ESĽP akceptoval argumenty vlády a konštatoval, že tvrdenie o úniku informácií zo SIS nebolo preukázané. Túto časť sťažnosti preto zamietol ako zjavne nepodloženú,“ podotkol Bubla.
Vargovi súd priznal z titulu nemajetkovej ujmy sumu 9750 eur a 5561,75 eura ako náhradu nákladov a výdavkov.