Pavel Mucha, ktorý sa v súčasnosti nachádza vo väznici v Leopoldove, bol radovým členom organizovaného zločineckého gangu pôsobiaceho na Slovensku.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 25. novembra (TASR) - Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vo štvrtok v súdnom spore Mucha proti Slovensku jednomyseľne rozhodol, že zo strany slovenskej justície došlo k porušenie práva na spravodlivý proces, čo je zakotvené v Európskom dohovore o ľudských právach.
Súdna inštitúcia Rady Európy pripomenula, že prípad sa týkal odsúdenia sťažovateľa Pavla Muchu na 23 rokov odňatia slobody za rôzne aktivity v oblasti organizovaného zločinu vrátane násilných trestných činov. Časť odôvodnenia vnútroštátnych súdov bola založená na dôkazoch svedectiev jeho spolupáchateľov, ktorí ich poskytli po dohodách o vine a treste.
ESĽP upozornil, že odsúdenie P.M. bolo vyhlásené presne tým istým senátom troch sudcov, ktorí vyniesli rozsudky pre jeho spolupáchateľov na základe dohody o vine a treste, a tento senát uznal, že ich svedectvá boli súčasťou prípadu proti sťažovateľovi.
Súd zistil, že z predchádzajúcich rozsudkov bolo jasné, že sťažovateľ bol zodpovedný za konkrétne trestné činy. Avšak vzhľadom na úlohu, ktorú pred tým istým súdnym senátom zohrali jeho spolupáchatelia, pochybnosti sťažovateľa o nestrannosti tohto súdu boli oprávnené.
Pavel Mucha, ktorý sa v súčasnosti nachádza vo väznici v Leopoldove, bol radovým členom organizovaného zločineckého gangu pôsobiaceho na Slovensku. V roku 2012 on a deväť ďalších členov tejto skupiny boli obvinení zo založenia, zosnovania a udržiavania zločineckej činnosti a z viacerých násilných trestných činov. Súd rozhodol o oddelenom stíhaní ôsmich obvinených, pretože boli pripravení uzavrieť dohody o vine a treste. Tieto dohody boli v rokoch 2012 a 2013 odsúhlasené troma sudcami Špecializovaného trestného súdu, pričom ôsmi členovia skupiny boli odsúdení na trest odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Na základe svedectiev poskytnutých v rámci dohôd o vine a treste následné rozsudky trojice sudcov vykreslili P. Muchu ako šéfa zločineckej skupiny, ktorý dával ostatným pokyny, vyberal percentá zo ziskov z vydierania a trestal mladších členov gangu.
Špecializovaný trestný súd v roku 2013 uznal P. Muchu vinným vo všetkých bodoch obžaloby a odsúdil ho na 23 rokov väzenia. Rozhodli o tom tí istí traja sudcovia, ktorí predtým uzavreli dohody s jeho spolupáchateľmi. Súčasťou ich odôvodnenia boli okrem listinných a znaleckých dôkazov aj výpovede šiestich z ôsmich jeho komplicov.
P. Mucha sa neskôr bezvýsledne pokúšal podať odvolanie a ústavnú sťažnosť vo veci, že mu bolo odmietnuté vypočutie nezávislým súdom a tým popreté jeho právo byť považovaný za nevinného. Ústavný súd vo svojom odôvodnení odmietnutia jeho žiadosti citoval zásadu subsidiarity.
Sťažovateľ sa následne obrátil na Európsky súd pre ľudské práva, jeho žaloba bola prijatá 2. decembra 2019.
Na rozsudku ESĽP pracoval senát siedmich sudcov zo siedmych rôznych krajín vrátane slovenského sudcu. Štrasburský súd vo štvrtok rozhodol, že sťažovateľovi zo Slovenska bolo odmietnuté vypočutie pred nezávislým súdom a tým pádom mu bolo odopreté právo byť považovaný za nevinného. Súd rozhodol, že Slovensko musí zaplatiť sťažovateľovi sumu 7800 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy a 630 eur ako náhradu za súdne náklady a výdavky.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Súdna inštitúcia Rady Európy pripomenula, že prípad sa týkal odsúdenia sťažovateľa Pavla Muchu na 23 rokov odňatia slobody za rôzne aktivity v oblasti organizovaného zločinu vrátane násilných trestných činov. Časť odôvodnenia vnútroštátnych súdov bola založená na dôkazoch svedectiev jeho spolupáchateľov, ktorí ich poskytli po dohodách o vine a treste.
ESĽP upozornil, že odsúdenie P.M. bolo vyhlásené presne tým istým senátom troch sudcov, ktorí vyniesli rozsudky pre jeho spolupáchateľov na základe dohody o vine a treste, a tento senát uznal, že ich svedectvá boli súčasťou prípadu proti sťažovateľovi.
Súd zistil, že z predchádzajúcich rozsudkov bolo jasné, že sťažovateľ bol zodpovedný za konkrétne trestné činy. Avšak vzhľadom na úlohu, ktorú pred tým istým súdnym senátom zohrali jeho spolupáchatelia, pochybnosti sťažovateľa o nestrannosti tohto súdu boli oprávnené.
Pavel Mucha, ktorý sa v súčasnosti nachádza vo väznici v Leopoldove, bol radovým členom organizovaného zločineckého gangu pôsobiaceho na Slovensku. V roku 2012 on a deväť ďalších členov tejto skupiny boli obvinení zo založenia, zosnovania a udržiavania zločineckej činnosti a z viacerých násilných trestných činov. Súd rozhodol o oddelenom stíhaní ôsmich obvinených, pretože boli pripravení uzavrieť dohody o vine a treste. Tieto dohody boli v rokoch 2012 a 2013 odsúhlasené troma sudcami Špecializovaného trestného súdu, pričom ôsmi členovia skupiny boli odsúdení na trest odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Na základe svedectiev poskytnutých v rámci dohôd o vine a treste následné rozsudky trojice sudcov vykreslili P. Muchu ako šéfa zločineckej skupiny, ktorý dával ostatným pokyny, vyberal percentá zo ziskov z vydierania a trestal mladších členov gangu.
Špecializovaný trestný súd v roku 2013 uznal P. Muchu vinným vo všetkých bodoch obžaloby a odsúdil ho na 23 rokov väzenia. Rozhodli o tom tí istí traja sudcovia, ktorí predtým uzavreli dohody s jeho spolupáchateľmi. Súčasťou ich odôvodnenia boli okrem listinných a znaleckých dôkazov aj výpovede šiestich z ôsmich jeho komplicov.
P. Mucha sa neskôr bezvýsledne pokúšal podať odvolanie a ústavnú sťažnosť vo veci, že mu bolo odmietnuté vypočutie nezávislým súdom a tým popreté jeho právo byť považovaný za nevinného. Ústavný súd vo svojom odôvodnení odmietnutia jeho žiadosti citoval zásadu subsidiarity.
Sťažovateľ sa následne obrátil na Európsky súd pre ľudské práva, jeho žaloba bola prijatá 2. decembra 2019.
Na rozsudku ESĽP pracoval senát siedmich sudcov zo siedmych rôznych krajín vrátane slovenského sudcu. Štrasburský súd vo štvrtok rozhodol, že sťažovateľovi zo Slovenska bolo odmietnuté vypočutie pred nezávislým súdom a tým pádom mu bolo odopreté právo byť považovaný za nevinného. Súd rozhodol, že Slovensko musí zaplatiť sťažovateľovi sumu 7800 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy a 630 eur ako náhradu za súdne náklady a výdavky.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)