Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Súčasný postoj niektorých členských krajín EÚ voči integračným ambíciám tohto regiónu je podľa Korčoka "neudržateľný" a vedie k strate dôveryhodnosti Únie.
Autor TASR
Brusel 16. mája (TASR) - Krajiny EÚ by mali prestať s blokádou integračných ambícií niektorých krajín západného Balkánu. Povedal to minister zahraničných vecí SR Ivan Korčok v rámci pondelňajších rokovaní Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli, na ktorých sa ako hostia zúčastnili aj šéfovia diplomacií západobalkánskych krajín. Informuje o tom spravodajca TASR.
Súčasný postoj niektorých členských krajín EÚ voči integračným ambíciám tohto regiónu je podľa Korčoka "neudržateľný" a vedie k strate dôveryhodnosti Únie. Podľa neho takéto postoje vedú aj ku konštantnému odďaľovaniu otvorenia prístupového procesu pre Albánsko a Severné Macedónsko.
"Povedal som veľmi jasne, to je blokáda, ale na strane členských štátov. Tú nohu medzi dverami nemá ani Rusko, ani západobalkánske krajiny, ani nikto ďalší. Máme ju my, lebo nevieme dosiahnuť konsenzus a strácame mysle a aj srdcia ľudí na západnom Balkáne, ktorí sú v zložitej situácii. Aj s ohľadom na vojnu na Ukrajine a transformáciu, ktorá je bolestivá," uviedol šéf slovenskej diplomacie.
Podľa neho je nemožné, aby EÚ roky hovorila týmto krajinám, nech robia reformy a plnia kritériá, a potom si ich z politických dôvodov "drží od tela".
Západobalkánski diplomati podľa Korčoka v Bruseli jasne vyjadrili, že v ich krajinách kvôli tomu vládne dezilúzia. Slovenský minister sa obáva, že tento stav môže mať ďalekosiahle geopolitické a iné dopady.
Korčok tvrdí, že sa obrátil na francúzske predsedníctvo v Rade EÚ s výzvou, aby túto situáciu ešte počas svojho mandátu pomohlo riešiť. Od 1. júla predsednícku štafetu od Francúzov prevezme Česká republika. Blokádu integračných snáh západného Balkánu v Rade EÚ by podľa šéfa slovenskej diplomacie mala pomôcť riešiť práve predsednícka krajina.
"Ak to nedáme teraz, tak nemáme žiadnu záruku, že sa otvoria rokovania v najbližšom období. Treba vytvárať jasný tlak a stáť si za svojimi vlastnými slovami, že si tieto krajiny zaslúžia otvorenie prístupových rokovaní," uviedol Korčok s odkazom na očakávania Tirany a Skopje.
Prístupové rokovania s Albánskom a Severným Macedónskom by mohli odobriť lídri EÚ už na júnovom summite v Bruseli.
Na otázku TASR, či v pondelok zazneli výzvy EÚ určené partnerom zo západného Balkánu, aby sa pridali k sankčnému úsiliu voči Rusku, Korčok odpovedal kladne.
"Ak sa chcú ku nám pridať, tak musia dokázať, že aj v takýchto zložitých situáciách, ako je vojna na Ukrajine, niekde patria. Povedal som, že konflikt na Ukrajine je krištáľovo čistý, čierno-biely, nemá žiadne odtiene sivej, a preto musí byť jasné, kde tieto krajiny stoja. A to nielen politicky, ale aj pokiaľ ide o sankcie," povedal minister.
Špecifický je postoj Srbska, ktoré odmieta podporiť sankcie EÚ. Korčok uviedol, že srbský kolega vysvetlil ostatným, že srbská verejná mienka je proti tomu, aby sa Belehrad pridal k sankciám. "Ale toto je situácia, keď treba ukázať určitý politický postoj aj v tom, že niekedy treba prijímať nepopulárne opatrenia. Ani nám nikto za to netlieska," povedal Ivan Korčok.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Súčasný postoj niektorých členských krajín EÚ voči integračným ambíciám tohto regiónu je podľa Korčoka "neudržateľný" a vedie k strate dôveryhodnosti Únie. Podľa neho takéto postoje vedú aj ku konštantnému odďaľovaniu otvorenia prístupového procesu pre Albánsko a Severné Macedónsko.
"Povedal som veľmi jasne, to je blokáda, ale na strane členských štátov. Tú nohu medzi dverami nemá ani Rusko, ani západobalkánske krajiny, ani nikto ďalší. Máme ju my, lebo nevieme dosiahnuť konsenzus a strácame mysle a aj srdcia ľudí na západnom Balkáne, ktorí sú v zložitej situácii. Aj s ohľadom na vojnu na Ukrajine a transformáciu, ktorá je bolestivá," uviedol šéf slovenskej diplomacie.
Podľa neho je nemožné, aby EÚ roky hovorila týmto krajinám, nech robia reformy a plnia kritériá, a potom si ich z politických dôvodov "drží od tela".
Západobalkánski diplomati podľa Korčoka v Bruseli jasne vyjadrili, že v ich krajinách kvôli tomu vládne dezilúzia. Slovenský minister sa obáva, že tento stav môže mať ďalekosiahle geopolitické a iné dopady.
Korčok tvrdí, že sa obrátil na francúzske predsedníctvo v Rade EÚ s výzvou, aby túto situáciu ešte počas svojho mandátu pomohlo riešiť. Od 1. júla predsednícku štafetu od Francúzov prevezme Česká republika. Blokádu integračných snáh západného Balkánu v Rade EÚ by podľa šéfa slovenskej diplomacie mala pomôcť riešiť práve predsednícka krajina.
"Ak to nedáme teraz, tak nemáme žiadnu záruku, že sa otvoria rokovania v najbližšom období. Treba vytvárať jasný tlak a stáť si za svojimi vlastnými slovami, že si tieto krajiny zaslúžia otvorenie prístupových rokovaní," uviedol Korčok s odkazom na očakávania Tirany a Skopje.
Prístupové rokovania s Albánskom a Severným Macedónskom by mohli odobriť lídri EÚ už na júnovom summite v Bruseli.
Na otázku TASR, či v pondelok zazneli výzvy EÚ určené partnerom zo západného Balkánu, aby sa pridali k sankčnému úsiliu voči Rusku, Korčok odpovedal kladne.
"Ak sa chcú ku nám pridať, tak musia dokázať, že aj v takýchto zložitých situáciách, ako je vojna na Ukrajine, niekde patria. Povedal som, že konflikt na Ukrajine je krištáľovo čistý, čierno-biely, nemá žiadne odtiene sivej, a preto musí byť jasné, kde tieto krajiny stoja. A to nielen politicky, ale aj pokiaľ ide o sankcie," povedal minister.
Špecifický je postoj Srbska, ktoré odmieta podporiť sankcie EÚ. Korčok uviedol, že srbský kolega vysvetlil ostatným, že srbská verejná mienka je proti tomu, aby sa Belehrad pridal k sankciám. "Ale toto je situácia, keď treba ukázať určitý politický postoj aj v tom, že niekedy treba prijímať nepopulárne opatrenia. Ani nám nikto za to netlieska," povedal Ivan Korčok.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
