Minister zahraničných vecí SR oznámil, že po dlhšom čase bola agenda Východného partnerstva hlavným predmetom debát európskych diplomatov.
Autor TASR
Brusel 14. decembra (TASR) - Európska únia sa musí zamyslieť nad tým, ako ďalej naložiť s programom Východné partnerstvo. Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák to uviedol dnes na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli.
Minister zahraničných vecí SR oznámil, že po dlhšom čase bola agenda Východného partnerstva hlavným predmetom debát európskych diplomatov, ktorí analyzovali, kam sa šesť bývalých sovietskych republík dostalo po šiestich rokoch zapojenia do tohto programu.
"Tie najúspešnejšie krajiny Východného partnerstva už narazili na limit našej ponuky. Treba si povedať, čo ďalej, či sme schopní im niečo ponúknuť, a ak áno, tak čo," zhodnotil situáciu Lajčák. Pripomenul, že EÚ týmto krajinám nikdy neponúkala viac, ako je asociačná dohoda, dohoda o voľnom obchode a liberalizácia vízového režimu.
Podľa jeho slov možno povedať, že v súčasnosti je v zúčastnených krajinách viac demokracie, ale menej bezpečnosti a stability. Diplomati sa zaoberali situáciou v každej z týchto krajín a zhodli sa v názore, že situácia v Moldavsku, ktoré bolo donedávna najväčším úspechom v rámci Východného partnerstva, dnes vyvoláva najväčšie obavy.
"Vždy sme atraktívni vtedy, keď fungujeme. Keď sme modelom politickej stability a ekonomických výsledkov," opísal Lajčák postavenie EÚ z pohľadu krajín Východného partnerstva.
Spresnil, že tri krajiny, ktoré mali o zbližovanie s EÚ najväčší záujem - Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina, už majú podpísanú asociačnú dohodu aj dohody o voľnom obchode. Moldavsko už má aj vízovú liberalizáciu, zatiaľ čo zvyšné dve krajiny majú k tomu blízko.
"Teraz musíme povedať, že čo ďalej," priznal Lajčák. Na zasadnutí Rady ministrov uviedol, že EÚ nemôže očakávať vybudovanie európskych štandardov v krajinách, ktorým neponúkneme európsku perspektívu. Znamená to, že ak bude ponuka EÚ limitovaná, aj odozva týchto krajín bude limitovaná, a preto sú potrebné hlbšie debaty o ďalších vzťahoch EÚ s krajinami Východného partnerstva.
Lajčák dodal, že sankcie EÚ voči Rusku neboli prioritnou témou dnešných rokovaní ministrov, aj keď sa viacerí vyslovili za ich predĺženie.
Dôležitou témou zasadnutia bol však boj proti terorizmu, kde mali diplomati EÚ možnosť hovoriť s ich tureckým rezortným partnerom Mevlütom Čavušoglom. Ministri sa zhodli v názore, že prioritné je odrezať terorizmus od finančných a personálnych zdrojov.
V neposlednom rade, ako upozornil Lajčák, ministri rokovali aj o situácii v Líbyi. Stretli sa s novým osobitným vyslancom OSN pre Líbyu Martinom Koblerom a skonštatovali, že udalosti z posledných dní sú pozitívne, lebo vďaka procesu rokovaní sa črtá formovanie vlády národnej jednoty. To je pre EÚ dobrá správa, keďže na riešenie všetkých problémov, pre ktoré je Líbya dôležitá, či už ide o migráciu alebo džihádistov, potrebuje jedného partnera, s ktorým sa dá rokovať a spolupracovať.
Minister zahraničných vecí SR oznámil, že po dlhšom čase bola agenda Východného partnerstva hlavným predmetom debát európskych diplomatov, ktorí analyzovali, kam sa šesť bývalých sovietskych republík dostalo po šiestich rokoch zapojenia do tohto programu.
"Tie najúspešnejšie krajiny Východného partnerstva už narazili na limit našej ponuky. Treba si povedať, čo ďalej, či sme schopní im niečo ponúknuť, a ak áno, tak čo," zhodnotil situáciu Lajčák. Pripomenul, že EÚ týmto krajinám nikdy neponúkala viac, ako je asociačná dohoda, dohoda o voľnom obchode a liberalizácia vízového režimu.
Podľa jeho slov možno povedať, že v súčasnosti je v zúčastnených krajinách viac demokracie, ale menej bezpečnosti a stability. Diplomati sa zaoberali situáciou v každej z týchto krajín a zhodli sa v názore, že situácia v Moldavsku, ktoré bolo donedávna najväčším úspechom v rámci Východného partnerstva, dnes vyvoláva najväčšie obavy.
"Vždy sme atraktívni vtedy, keď fungujeme. Keď sme modelom politickej stability a ekonomických výsledkov," opísal Lajčák postavenie EÚ z pohľadu krajín Východného partnerstva.
Spresnil, že tri krajiny, ktoré mali o zbližovanie s EÚ najväčší záujem - Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina, už majú podpísanú asociačnú dohodu aj dohody o voľnom obchode. Moldavsko už má aj vízovú liberalizáciu, zatiaľ čo zvyšné dve krajiny majú k tomu blízko.
"Teraz musíme povedať, že čo ďalej," priznal Lajčák. Na zasadnutí Rady ministrov uviedol, že EÚ nemôže očakávať vybudovanie európskych štandardov v krajinách, ktorým neponúkneme európsku perspektívu. Znamená to, že ak bude ponuka EÚ limitovaná, aj odozva týchto krajín bude limitovaná, a preto sú potrebné hlbšie debaty o ďalších vzťahoch EÚ s krajinami Východného partnerstva.
Lajčák dodal, že sankcie EÚ voči Rusku neboli prioritnou témou dnešných rokovaní ministrov, aj keď sa viacerí vyslovili za ich predĺženie.
Dôležitou témou zasadnutia bol však boj proti terorizmu, kde mali diplomati EÚ možnosť hovoriť s ich tureckým rezortným partnerom Mevlütom Čavušoglom. Ministri sa zhodli v názore, že prioritné je odrezať terorizmus od finančných a personálnych zdrojov.
V neposlednom rade, ako upozornil Lajčák, ministri rokovali aj o situácii v Líbyi. Stretli sa s novým osobitným vyslancom OSN pre Líbyu Martinom Koblerom a skonštatovali, že udalosti z posledných dní sú pozitívne, lebo vďaka procesu rokovaní sa črtá formovanie vlády národnej jednoty. To je pre EÚ dobrá správa, keďže na riešenie všetkých problémov, pre ktoré je Líbya dôležitá, či už ide o migráciu alebo džihádistov, potrebuje jedného partnera, s ktorým sa dá rokovať a spolupracovať.