Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Obavy Európanov vzbudzuje aj chudoba a sociálne vylúčenie. V EÚ vyjadrilo v tejto súvislosti obavy v priemere 82 percent respondentov, na Slovensku až 84 percent.
Autor TASR
Brusel 12. januára (TASR) - Rastúce životné náklady sú najnaliehavejším problémom pre 93 percent obyvateľov EÚ a pre 95 percent Slovákov. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu Eurobarometra, ktorého výsledky zverejnil vo štvrtok Európsky parlament (EP), informuje spravodajca TASR.
Prieskum na vzorke 26.431 respondentov zo všetkých 27 členských štátov EÚ naznačil, že podpora Únie je medzi respondentmi z krajín EÚ, vrátane Slovenska, relatívne stabilná. Občania však očakávajú ďalšie kroky na zmiernenie negatívnych dôsledkov nedávnych i súčasných kríz.
Spokojnosť občanov s opatreniami proti rastúcim životným nákladom na úrovni členských štátov, respektíve EÚ je nízka. Len 33 percent respondentov z celej EÚ je spokojných s opatreniami národných vlád a Únie na zmiernenie rastúcich cien potravín či energií. So slovenskou vládou je v tejto oblasti spokojných iba 16 percent opýtaných a s opatreniami na úrovni EÚ 24 percent Slovákov.
Rastúce životné náklady vzbudzujú v každom členskom štáte EÚ znepokojenie u vyše 70 percent opýtaných. Najväčšie obavy majú Gréci (100 %), Cyperčania (99), Taliani a Portugalci (98); na Slovensku je to 95 percent.
Nárast cien, vrátane cien energií a potravín, pociťujú občania zo všetkých sociálno-demografických skupín - bez ohľadu na vek, pohlavie, vzdelanie či sociálno-profesijný status. Aktuálne ide o najvypuklejší problém v EÚ ako celku, aj na Slovensku.
Obavy Európanov vzbudzuje aj chudoba a sociálne vylúčenie. V EÚ vyjadrilo v tejto súvislosti obavy v priemere 82 percent respondentov, na Slovensku až 84 percent. Podľa prieskumu ide o druhý najpálčivejší problém v Únii, na Slovensku však figuruje až na treťom mieste. Viac Slovákov (85 %) sa obáva rozšírenia vojny na Ukrajine do iných krajín. V EÚ takúto obavu vyjadrilo 81 percent opýtaných.
Európania sa obávajú aj dôsledkov zmeny klímy. V EÚ to za problém považuje 81 percent opýtaných, na Slovensku 67 percent. Viac sa Slováci obávajú rizika jadrového incidentu (83 percent), migrácie (73 %), ohrozenia spoločných európskych hodnôt, ako sú sloboda a demokracia (69 %), či rozširovania infekčných chorôb ako COVID-19 alebo opičie kiahne (69 %).
Podľa zistení Eurobarometra občania EÚ očakávajú, že Únia bude aj naďalej prinášať riešenia na zmiernenie kumulovaných vplyvov série súčasných kríz.
Prieskum tiež poukázal na to, že dôsledky kríz pociťujú občania EÚ čoraz intenzívnejšie - 46 percent opýtaných v EÚ a 41 percent na Slovensku, uviedlo, že pociťuje pokles svojej životnej úrovne, v dôsledku pandémie ochorenia Covid-19, ruskej vojny voči Ukrajine či rastúcich životných nákladov.
Podľa výsledkov Eurobarometra zníženie životnej úrovne v najbližšom roku očakáva 39 percent respondentov v EÚ a až polovica Slovákov, čo je najviac z celej EÚ. Zvýšil sa tiež podiel občanov, ktorí majú ťažkosti platiť bežné účty. Od jesene 2021 išlo o nárast o deväť percentuálnych bodov, a to z 30 percent na 39 percent respondentov v rámci celej EÚ.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Prieskum na vzorke 26.431 respondentov zo všetkých 27 členských štátov EÚ naznačil, že podpora Únie je medzi respondentmi z krajín EÚ, vrátane Slovenska, relatívne stabilná. Občania však očakávajú ďalšie kroky na zmiernenie negatívnych dôsledkov nedávnych i súčasných kríz.
Spokojnosť občanov s opatreniami proti rastúcim životným nákladom na úrovni členských štátov, respektíve EÚ je nízka. Len 33 percent respondentov z celej EÚ je spokojných s opatreniami národných vlád a Únie na zmiernenie rastúcich cien potravín či energií. So slovenskou vládou je v tejto oblasti spokojných iba 16 percent opýtaných a s opatreniami na úrovni EÚ 24 percent Slovákov.
Rastúce životné náklady vzbudzujú v každom členskom štáte EÚ znepokojenie u vyše 70 percent opýtaných. Najväčšie obavy majú Gréci (100 %), Cyperčania (99), Taliani a Portugalci (98); na Slovensku je to 95 percent.
Nárast cien, vrátane cien energií a potravín, pociťujú občania zo všetkých sociálno-demografických skupín - bez ohľadu na vek, pohlavie, vzdelanie či sociálno-profesijný status. Aktuálne ide o najvypuklejší problém v EÚ ako celku, aj na Slovensku.
Obavy Európanov vzbudzuje aj chudoba a sociálne vylúčenie. V EÚ vyjadrilo v tejto súvislosti obavy v priemere 82 percent respondentov, na Slovensku až 84 percent. Podľa prieskumu ide o druhý najpálčivejší problém v Únii, na Slovensku však figuruje až na treťom mieste. Viac Slovákov (85 %) sa obáva rozšírenia vojny na Ukrajine do iných krajín. V EÚ takúto obavu vyjadrilo 81 percent opýtaných.
Európania sa obávajú aj dôsledkov zmeny klímy. V EÚ to za problém považuje 81 percent opýtaných, na Slovensku 67 percent. Viac sa Slováci obávajú rizika jadrového incidentu (83 percent), migrácie (73 %), ohrozenia spoločných európskych hodnôt, ako sú sloboda a demokracia (69 %), či rozširovania infekčných chorôb ako COVID-19 alebo opičie kiahne (69 %).
Podľa zistení Eurobarometra občania EÚ očakávajú, že Únia bude aj naďalej prinášať riešenia na zmiernenie kumulovaných vplyvov série súčasných kríz.
Prieskum tiež poukázal na to, že dôsledky kríz pociťujú občania EÚ čoraz intenzívnejšie - 46 percent opýtaných v EÚ a 41 percent na Slovensku, uviedlo, že pociťuje pokles svojej životnej úrovne, v dôsledku pandémie ochorenia Covid-19, ruskej vojny voči Ukrajine či rastúcich životných nákladov.
Podľa výsledkov Eurobarometra zníženie životnej úrovne v najbližšom roku očakáva 39 percent respondentov v EÚ a až polovica Slovákov, čo je najviac z celej EÚ. Zvýšil sa tiež podiel občanov, ktorí majú ťažkosti platiť bežné účty. Od jesene 2021 išlo o nárast o deväť percentuálnych bodov, a to z 30 percent na 39 percent respondentov v rámci celej EÚ.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
