Brusel 8. februára (TASR) - Podpora Európskej únii a Európskemu parlamentu (EP) sa v členských krajinách počas koronavírusovej pandémie v priemere zvýšila. Na Slovensku vzrástla podpora europarlamentu, členstvo v samotnom eurobloku však vníma pozitívne menej ľudí. Naznačili to výsledky najnovšieho prieskumu Eurobarometra, ktoré TASR dostala k dispozícii v utorok.
Takmer tretina respondentov v EÚ (32 percent) si v prieskume vybrala demokraciu ako najdôležitejšiu európsku hodnotu, ktorú by mal Európsky parlament brániť. Na druhé a tretie miesto zaradili občania EÚ slobodu prejavu a myslenia (27 percent) a ochranu ľudských práv (25 percent). Európanov znepokojuje rastúci extrémizmus, šírenie dezinformácií a oslabovanie právneho štátu.
Ochranu demokracie zaradili na prvé miesto respondenti v 11 štátoch EÚ: v Česku, Dánsku, vo Fínsku, v Luxembursku, Maďarsku, na Malte, v Nemecku, Poľsku, Rakúsku, vo Švédsku a v Taliansku. Česi a Maďari zaradili na prvé miesto aj ochranu ľudských práv.
Na Slovensku respondenti na prvé miesto zaradili slobodu pohybu (35 percent). Za druhú najdôležitejšiu hodnotu, ktorú by mal obhajovať EP, si Slováci zvolili slobodu prejavu a myslenia (28 percent), na treťom mieste skončil právny štát (26 percent) a potom ochrana demokracie (25 percent).
Europarlament by sa mal podľa občanov EÚ prioritne venovať najmä oblasti verejného zdravia (42 percent), boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (40 percent) a – čo zdôraznili najmä mladí ľudia – boju proti zmene klímy (39 percent).
Klimatickí aktivisti, foto z archívu.Foto: TASR/AP
Slováci za hlavnú prioritu Európskeho parlamentu považujú verejné zdravie (50 percent), nasledujú boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (38 percent), podpora hospodárstva a vytváranie nových pracovných miest (37 percent), pričom opatrenia proti zmene klímy (33 percent) tesne predbehla poľnohospodárska politika (34 percent).
Výskum naznačil, že občania EÚ sa chcú dozvedieť viac o fungovaní Únie. Informácie o konkrétnom vynakladaní prostriedkov EÚ by boli najzaujímavejšie pre 43 percent respondentov v krajinách eurobloku (47 percent na Slovensku). Občanov zaujímajú aj informácie o konkrétnych dôsledkoch európskej legislatívy v ich členskom štáte (30 percent v EÚ, 23 percent na Slovensku), aktivity europoslancov z ich členských štátov (29 percent v EÚ, 26 percent na Slovensku) a úsilie EÚ zamerané na prekonanie pandémie ochorenia COVID-19 (29 percent v EÚ aj na Slovensku).
Ilustračná snímka.Foto: TASR - František Iván
Slovákov okrem toho zaujímajú aj informácie o tom, čo konkrétne urobila alebo zmenila Únia v ich obci, regióne či krajine (30 percent), aké sú ich práva ako občanov EÚ (27 percent) a aký konkrétny vplyv má európska politika na nich osobne (25 percent).
Podpora Európskej únii a Európskemu parlamentu sa v priemere v celej Únii počas koronakrízy zvýšila. Väčšina občanov EÚ (58 percent) chce, aby europarlament v budúcnosti zohrával dôležitejšiu úlohu; to isté však chce len 32 percent Slovákov. Na Slovensku má pozitívnu predstavu o europarlamente 25 percent respondentov – o šesť percentuálnych bodov viac než v roku 2015 –, neutrálne ho vníma polovica opýtaných a negatívne 23 percent Slovákov.
Väčšina občanov EÚ (62 percent) považuje EÚ za dobrú vec a deväť percent za zlú vec. Na Slovensku 39 percent respondentov vníma členstvo v Únii pozitívne, v roku 2015 to však bolo 48 percent opýtaných.
Až 72 percent respondentov v celej EÚ (rovnako na Slovensku) uviedlo, že ich krajina má prospech z členstva v Únii. Väčšina opýtaných (63 percent EÚ, 52 percent SR) vyjadrila v súvislosti s budúcnosťou Európskej únie optimizmus.
Uvedený prieskum verejnej mienky na objednávku Európskeho parlamentu sa uskutočnil v dňoch 1. novembra až 2. decembra vo všetkých 27 členských štátoch EÚ na vzorke 26.510 respondentov.
