Brusel 12. júla (TASR) - Médiá sú pre európskych občanov významným zdrojom informácií o činnosti Európskej únie a jej inštitúcií. Vyplýva to z prieskumu Eurobarometra, ktorý bol zverejnený v pondelok a zaoberá sa mediálnymi návykmi občanov a ich dôverou v rôzne mediálne zdroje, ako aj postojom k dezinformáciám.

Prieskum, vykonaný spoločnosťou Ipsos European Public Affairs na prelome mesiacov máj a jún na vzorke 52.347 občanov 27-členného eurobloku, naznačil, že aj keď občanov najviac zaujímajú vnútroštátne politické témy (50 percent respondentov), v tesnom závese za nimi sú európske a medzinárodné záležitosti (46 percent) a miestne správy (47 percent).

Až 72 percent respondentov (76 percent Slovákov) uviedlo, že v poslednom čase v tlači, na internete, v televízii alebo rozhlase zachytilo nejakú informáciu o EÚ. Záujem o správy o Európskej únii kolíše medzi 57 percentami vo Francúzsku a 90 percentami v Rumunsku, pričom záujem o správy o Európskom parlamente sa pohybuje medzi 39 percentami vo Francúzsku a 85 percentami na Malte.

Televízia ako primárny zdroj správ dominuje so 75 percentami najmä u občanov starších ako 55 rokov; na Slovensku ju preferuje 73 percent opýtaných. Nasledujú on-line spravodajské platformy (43 percent EÚ; 37 percent SR), rozhlas (39; 44) a sociálne médiá a blogy (26; 25).

Až na piatom mieste sa umiestnila tlač – noviny a časopisy –, ktorú ako hlavný zdroj správ uviedla jedna pätina respondentov (21 percent) a na Slovensku 13 percent ľudí. Mladší respondenti častejšie využívajú na sledovanie aktualít sociálne médiá a blogy (46 percent respondentov vo veku 15–24 rokov).

Podľa prieskumu až 88 percent respondentov v EÚ si aspoň časť spravodajských informácií vyhľadáva on-line cez smartfón, počítač alebo notebook, z toho 43 percent na to používa internetové stránky novín a 31 percent číta príspevky na sociálnych sieťach. Platenie za on-line spravodajský obsah je výnimkou – 70 percent používateľov sleduje spravodajstvo výlučne na bezplatných webových stránkach.

Občania dôverujú televíznym a rozhlasovým, ako aj printovým médiám a ich internetovým verziám viac než on-line spravodajským platformám a kanálom sociálnych médií. Súkromné televízne a rozhlasové stanice ako dôveryhodné vníma len 27 percent respondentov. Iba v Poľsku sú súkromné televízne a rozhlasové stanice považované za najdôveryhodnejší zdroj informácií. Najradikálnejší odklon od tradičných médií vidno v Maďarsku, kde občania najviac dôverujú informáciám od iných "ľudí, skupín alebo priateľov na sociálnych sieťach".

Slováci najviac dôverujú verejnoprávnej televízii a rozhlasu (41 percent), tlači a jej internetovým stránkam (21 percent), súkromným televíznym a rozhlasovým staniciam (20 percent) a potom ľuďom, skupinám alebo priateľom na sociálnych sieťach (16 percent). Najmenej veria videoplatformám (12 percent) a influencerom na sociálnych sieťach (šesť percent).

Viac než štvrtina účastníkov prieskumu (28 percent) a 36 percent Slovákov uviedli, že za posledných sedem dní boli často vystavení dezinformáciám a falošným správam. Najviac to platí v Bulharsku (55 percent respondentov) a najmenej v Holandsku (12 percent).

Väčšina respondentov si je istá alebo pomerne istá svojou schopnosťou rozpoznať dezinformácie a falošné správy: v celej EÚ je to 64 percent opýtaných, na Slovensku 70 percent ľudí. Prieskum tiež naznačil, že dôvera v schopnosť rozlíšiť pravdivé správy od falošných klesá s vekom a narastá s úrovňou vzdelania.