V bežnej populácii verí súdom 26 percent Slovákov, v podnikateľskej sfére je to 15 percent.
Autor TASR
Brusel 30. septembra (TASR) - Správa Európskej komisie o právnom štátne v krajinách EÚ v stredu upozornila aj na niektoré problémy s nezávislosťou súdnictva a korupciou na Slovensku.
Komisia upozornila na pretrvávajúce obavy týkajúce sa nezávislosti a integrity slovenského justičného systému. Odhalenia a zistenia vyplývajúce z trestných vyšetrovaní podľa správy naznačili množstvo prípadov korupcie na vysokej úrovni.
Patria k nim obavy z možného uplatnenia neprimeraného vplyvu či tajných dohôd zo strany jednotlivých členov výkonnej moci a politikov na členov alebo s členmi súdov vrátane vysoko postavených sudcov.
Podľa EK sa tiež v SR objavili podozrenia týkajúce sa prípadov zneužívania funkcie sudcami a prokurátormi vrátane bývalého generálneho prokurátora.
Komisia pripomenula, že proti viacerým slovenským sudcom a prokurátorom bolo začatých niekoľko disciplinárnych konaní či trestných stíhaní a došlo aj k zadržaniu sudcov a prokurátorov.
Exekutíva EÚ skonštatovala, že v slovenskej verejnosti je úroveň nezávislosti miestneho súdnictva - aj napriek snahám o posilnenie jeho nezávislosti a transparentnosti - aj naďalej vnímaná ako nízka. Dôvera v súdy a sudcov na Slovensku zostáva nízka tak v bežnej populácii (26 percent) ako aj v podnikateľskej sfére (15 percent). Dôvody tohto stavu súvisia podľa EK so zásahmi alebo tlakmi na justičné orgány zo strany vlády a politikov.
Komisia si v správe všimla skutočnosť, že v posledných rokoch sa zintenzívnili snahy o posilnenie nezávislosti a integrity slovenského súdnictva a že súčasná vláda SR má reformné plány v tejto oblasti.
Eurokomisia upozornila, že na Slovensku neexistuje pevný dôchodkový vek pre sudcov a preto ocenila, že vládne plány zahŕňajú zavedenie pevne stanoveného dôchodkového veku na 65 rokov pre sudcov a 70 rokov pre sudcov Ústavného súdu. Komisia pozitívne vníma aj to, že sa Slovensko aktívne angažuje v oblasti digitalizácie súdneho systému.
Reformy z minulých rokov zamerané na zvýšenie efektívnosti justície začali podľa EK prinášať výsledky. Ocenila tiež, že vláda SR oznámila plány na vytvorenie nového Najvyššieho správneho súdu, ktorý pomôže zreformovať systém súdnictva a zvýši špecializáciu sudcov.
V oblasti boja proti korupcii EK konštatovala, že v SR je všeobecne zavedený právny a inštitucionálny rámec na prevenciu, vyšetrovanie a stíhanie korupcie.
Správa upozornila, že Slovensko je v indexe vnímania korupcie na 16. mieste v EÚ a 59. v globálnom meradle. Približne 87 percent Slovákov považuje korupciu za rozšírenú a 41 percent ľudí sa cíti korupciou osobne postihnutých v každodennom živote.
Komisia zaznamenala, že boj proti korupcii je jednou z priorít novej vlády a že Slovensko zmenilo, doplnilo alebo prijíma v tejto oblasti nové právne predpisy. Správa však pripomína, že v posledných rokoch bolo vyšetrovaných a stíhaných iba niekoľko prípadov korupcie na najvyšších miestach.
Komisia pripomenula, že Slovensko má iba obmedzenú kapacitu na vyšetrovanie a stíhanie tohto druhu korupcie, a preto je počet odhalených prípadov len veľmi malý.
Predmetom znepokojenia z pohľadu EK je slabá ochrana oznamovateľov korupcie v SR, pričom sa oneskoruje zavedenie príslušného zákona.
Za prínos EK považuje nový zákon týkajúci sa majetkových priznaní a konfliktu záujmov členov vlády a iných osôb zastávajúcich verejné funkcie.
Komisia upozornila na pretrvávajúce obavy týkajúce sa nezávislosti a integrity slovenského justičného systému. Odhalenia a zistenia vyplývajúce z trestných vyšetrovaní podľa správy naznačili množstvo prípadov korupcie na vysokej úrovni.
Patria k nim obavy z možného uplatnenia neprimeraného vplyvu či tajných dohôd zo strany jednotlivých členov výkonnej moci a politikov na členov alebo s členmi súdov vrátane vysoko postavených sudcov.
Podľa EK sa tiež v SR objavili podozrenia týkajúce sa prípadov zneužívania funkcie sudcami a prokurátormi vrátane bývalého generálneho prokurátora.
Komisia pripomenula, že proti viacerým slovenským sudcom a prokurátorom bolo začatých niekoľko disciplinárnych konaní či trestných stíhaní a došlo aj k zadržaniu sudcov a prokurátorov.
Exekutíva EÚ skonštatovala, že v slovenskej verejnosti je úroveň nezávislosti miestneho súdnictva - aj napriek snahám o posilnenie jeho nezávislosti a transparentnosti - aj naďalej vnímaná ako nízka. Dôvera v súdy a sudcov na Slovensku zostáva nízka tak v bežnej populácii (26 percent) ako aj v podnikateľskej sfére (15 percent). Dôvody tohto stavu súvisia podľa EK so zásahmi alebo tlakmi na justičné orgány zo strany vlády a politikov.
Komisia si v správe všimla skutočnosť, že v posledných rokoch sa zintenzívnili snahy o posilnenie nezávislosti a integrity slovenského súdnictva a že súčasná vláda SR má reformné plány v tejto oblasti.
Eurokomisia upozornila, že na Slovensku neexistuje pevný dôchodkový vek pre sudcov a preto ocenila, že vládne plány zahŕňajú zavedenie pevne stanoveného dôchodkového veku na 65 rokov pre sudcov a 70 rokov pre sudcov Ústavného súdu. Komisia pozitívne vníma aj to, že sa Slovensko aktívne angažuje v oblasti digitalizácie súdneho systému.
Reformy z minulých rokov zamerané na zvýšenie efektívnosti justície začali podľa EK prinášať výsledky. Ocenila tiež, že vláda SR oznámila plány na vytvorenie nového Najvyššieho správneho súdu, ktorý pomôže zreformovať systém súdnictva a zvýši špecializáciu sudcov.
V oblasti boja proti korupcii EK konštatovala, že v SR je všeobecne zavedený právny a inštitucionálny rámec na prevenciu, vyšetrovanie a stíhanie korupcie.
Správa upozornila, že Slovensko je v indexe vnímania korupcie na 16. mieste v EÚ a 59. v globálnom meradle. Približne 87 percent Slovákov považuje korupciu za rozšírenú a 41 percent ľudí sa cíti korupciou osobne postihnutých v každodennom živote.
Komisia zaznamenala, že boj proti korupcii je jednou z priorít novej vlády a že Slovensko zmenilo, doplnilo alebo prijíma v tejto oblasti nové právne predpisy. Správa však pripomína, že v posledných rokoch bolo vyšetrovaných a stíhaných iba niekoľko prípadov korupcie na najvyšších miestach.
Komisia pripomenula, že Slovensko má iba obmedzenú kapacitu na vyšetrovanie a stíhanie tohto druhu korupcie, a preto je počet odhalených prípadov len veľmi malý.
Predmetom znepokojenia z pohľadu EK je slabá ochrana oznamovateľov korupcie v SR, pričom sa oneskoruje zavedenie príslušného zákona.
Za prínos EK považuje nový zákon týkajúci sa majetkových priznaní a konfliktu záujmov členov vlády a iných osôb zastávajúcich verejné funkcie.