Brusel 9. februára (TASR) - Európska komisia (EK) v stredu vo svojom pravidelnom mesačnom súbore rozhodnutí oznámila, aké právne kroky podnikla proti členským štátom, ktoré si nesplnili svoje povinnosti podľa práva EÚ. Slovensko je spomínané štyrikrát v oblasti životné prostredie a rybolov.

Komisia vyzvala Bulharsko, Cyprus, Grécko, Litvu, Luxembursko, Rumunsko a Slovensko, aby aktualizovali svoje mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňových rizík, ako sa vyžaduje v smernici o povodniach z roku 2007. Členské štáty mali aktualizácie, ktoré vykonali na svojich prvých mapách, predložiť do decembra 2019, lehota na informovanie EK o preskúmaní a aktualizácii máp uplynula v marci 2020. Uvedené členské štáty majú dva mesiace na to, aby odpovedali na formálnu výzvu EK. V opačnom prípade im EK zašle odôvodnené stanovisko.

Komisia okrem toho vyzvala Slovensko, aby dodržiavalo pravidlá EÚ týkajúce sa environmentálneho posudzovania národného plánu využívania hydroenergetického potenciálu, ako aj jednotlivých malých vodných elektrární. Podľa EK toto posudzovanie má zásadný význam pre riadne fungovanie právnych predpisov EÚ, ktoré chránia zdravie a životné prostredie.

Slováci posúdenie vykonali len pri štyroch z 37 malých vodných elektrární uvedených v slovenskom národnom pláne. Vo veľkej väčšine elektrární sa takéto posúdenie neuskutočnilo, čo znamená, že orgány nedokázali identifikovať, ktoré možnosti by spôsobili najmenšie škody na životnom prostredí. A slovenská strana nevykonala ani environmentálne posúdenia pri projektoch niekoľkých malých vodných elektrární, ktoré už boli postavené, čo vyžaduje smernica EÚ o posudzovaní vplyvov na životné prostredie z roku 2000 a smernica o biotopoch z roku 1992.

Slovensko má dva mesiace na to, aby na formálnu výzvu odpovedalo a nedostatky, na ktoré poukázala eurokomisia, vyriešilo. Ak EK nedostane uspokojivú odpoveď, môže rozhodnúť o vydaní odôvodneného stanoviska.

SR sa zároveň ocitla v skupine 15 členských štátov, ktoré Brusel vyzýva, aby chránili životné prostredie pred inváznymi nepôvodnými druhmi a aby vykonávali ustanovenia nariadenia z roku 2014 o prevencii šírenia inváznych nepôvodných druhov. Všetky napomenuté členské štáty majú dva mesiace na to, aby zaslali odpoveď a prijali potrebné opatrenia, inak ich eurokomisia môže zažalovať na Súdnom dvore EÚ.

Posledné právne konanie v tejto oblasti voči Slovensku je zapríčinené nedodržiavaním právnych predpisov EÚ o ochrane prírody. Komisia vyzýva SR, aby dodržiavala svoje povinnosti vyplývajúce zo smernice o biotopoch a navrhla lokality s európskym významom, ktoré sa zaradia do biogeografických zoznamov EÚ. Ide o kľúčové požiadavky na ochranu biodiverzity v celej EÚ.

Za osobitné chránené územia označilo Slovensko len 27 zo svojich 473 lokalít s európskym významom napriek tomu, že šesťročné obdobie na označenie týchto lokalít už uplynulo. Slovensku sa sústavne nedarí stanovovať podrobné špecifické ciele ochrany pre dané lokality ani potrebné ochranné opatrenia, ktoré by zabezpečili účinnú ochranu a obnovu týchto 473 lokalít.

Komisia zaslala SR formálnu výzvu v júli 2019, ale nedostala uspokojivú odpoveď. Ak na stredajšie odôvodnené stanovisko Bratislava neodpovie do dvoch mesiacov, exekutíva EÚ môže Slovensko zažalovať na Súdnom dvore Európskej únie.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)