Je nevyhnutné už teraz postupne prijímať efektívne opatrenia v systémoch vzdelávania či trhu práce, vysvetlila Miriam Lexmann.
Autor TASR
Brusel 21. mája (TASR) - Dáta zozbierané umelou inteligenciou (UI) pri správaní sa ľudí počas nákupov v obchode alebo pri spotrebe elektriny v domácnosti nesmú byť použité proti spotrebiteľom. Vyplýva zo správy o formovaní digitálnej budúcnosti Európy, ktorú vo štvrtok prijal Európsky parlament (EP) v Bruseli. Tieňovou spravodajkyňou stanoviska Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci bola slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH).
Lexmann, ktorá na budúci rok pripravuje medzinárodnú konferenciu o umelej inteligencii, upozornila, že sociálne siete ľuďom denne ponúkajú, čo si majú prečítať, a on-line reklama im odporúča "potrebné" produkty.
Spresnila, že za všetkým je technológia UI, ktorá zbiera údaje o našom digitálnom správaní a následne sa ho snaží zúročiť v prospech vyššej čítanosti a, samozrejme, zisku. Umožňuje to digitalizácia a rozvoj moderných technológií, ktorých tempo napredovania je obrovské.
"Aby sme sa na ešte väčšie zmeny dostatočne pripravili a dokázali ochrániť spotrebiteľa, potrebujeme jasné pravidlá vrátane zodpovednosti za prípadné škody, transparentnú komunikáciu a verejnú diskusiu s občanmi. Je nevyhnutné už teraz postupne prijímať efektívne opatrenia v systémoch vzdelávania či trhu práce," vysvetlila poslankyňa.
Podľa jej slov umelú inteligenciu vnímame ako pomocníka v tzv. inteligentnej domácnosti, pri on-line vzdelávaní, diagnostikovaní chorôb v zdravotníctve či voľnočasových športových aktivitách. Jej vplyv a použiteľnosť budú narastať najmä v oblasti priemyslu či služieb s vykonávaním rutinných úloh, čo povedie k zmene pracovného trhu.
"Vždy to tak bolo pri technologických revolúciách – niektoré pracovné miesta zanikali a iné vznikali. Pre zvládnutie týchto spoločenských zmien musíme vytvoriť podmienky na to, aby sme v plnej miere využili potenciál umelej inteligencie na tvorbu nových pracovných miest a zároveň ponúknuť rekvalifikáciu a celoživotné vzdelávanie," opísala Miriam Lexmann situáciu.
Podľa jej slov digitalizácia a využívanie UI nesmú byť dôvodom pre nedôveru či strach. Sú totiž jedinečnou príležitosťou odbremeniť ľudí od mnohých nebezpečných či rutinných pracovných činností.
Správa o digitálnej budúcnosti Európy, ktorú prijal EP, dotvára kontext nedávno predstaveného návrhu nariadenia Európskej komisie o umelej inteligencii. Lexmann ocenila, že dostala potrebnú podporu od kolegov v europarlamente pre svoje pozmeňovacie návrhy týkajúce sa najmä ľudskej dôstojnosti a dobra človeka.
"Umelá inteligencia nesmie spoločenské nerovnosti prehlbovať, ale naopak, napomáhať ich zmierňovaniu či sociálnej inklúzii zraniteľných osôb. Za kľúčové považujem zabezpečenie ochrany súkromia a osobných údajov, ktoré sú súčasťou našej identity," odkázala poslankyňa.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Lexmann, ktorá na budúci rok pripravuje medzinárodnú konferenciu o umelej inteligencii, upozornila, že sociálne siete ľuďom denne ponúkajú, čo si majú prečítať, a on-line reklama im odporúča "potrebné" produkty.
Spresnila, že za všetkým je technológia UI, ktorá zbiera údaje o našom digitálnom správaní a následne sa ho snaží zúročiť v prospech vyššej čítanosti a, samozrejme, zisku. Umožňuje to digitalizácia a rozvoj moderných technológií, ktorých tempo napredovania je obrovské.
"Aby sme sa na ešte väčšie zmeny dostatočne pripravili a dokázali ochrániť spotrebiteľa, potrebujeme jasné pravidlá vrátane zodpovednosti za prípadné škody, transparentnú komunikáciu a verejnú diskusiu s občanmi. Je nevyhnutné už teraz postupne prijímať efektívne opatrenia v systémoch vzdelávania či trhu práce," vysvetlila poslankyňa.
Podľa jej slov umelú inteligenciu vnímame ako pomocníka v tzv. inteligentnej domácnosti, pri on-line vzdelávaní, diagnostikovaní chorôb v zdravotníctve či voľnočasových športových aktivitách. Jej vplyv a použiteľnosť budú narastať najmä v oblasti priemyslu či služieb s vykonávaním rutinných úloh, čo povedie k zmene pracovného trhu.
"Vždy to tak bolo pri technologických revolúciách – niektoré pracovné miesta zanikali a iné vznikali. Pre zvládnutie týchto spoločenských zmien musíme vytvoriť podmienky na to, aby sme v plnej miere využili potenciál umelej inteligencie na tvorbu nových pracovných miest a zároveň ponúknuť rekvalifikáciu a celoživotné vzdelávanie," opísala Miriam Lexmann situáciu.
Podľa jej slov digitalizácia a využívanie UI nesmú byť dôvodom pre nedôveru či strach. Sú totiž jedinečnou príležitosťou odbremeniť ľudí od mnohých nebezpečných či rutinných pracovných činností.
Správa o digitálnej budúcnosti Európy, ktorú prijal EP, dotvára kontext nedávno predstaveného návrhu nariadenia Európskej komisie o umelej inteligencii. Lexmann ocenila, že dostala potrebnú podporu od kolegov v europarlamente pre svoje pozmeňovacie návrhy týkajúce sa najmä ľudskej dôstojnosti a dobra človeka.
"Umelá inteligencia nesmie spoločenské nerovnosti prehlbovať, ale naopak, napomáhať ich zmierňovaniu či sociálnej inklúzii zraniteľných osôb. Za kľúčové považujem zabezpečenie ochrany súkromia a osobných údajov, ktoré sú súčasťou našej identity," odkázala poslankyňa.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)