Bratislava 16. januára (TASR) - Ekonóm Ján Oravec a poslanci NR SR Lucia Nicholsonová a Richard Sulík. To je prvá trojka na kandidátke SaS do májových (24.5.) volieb do Európskeho parlamentu (EP).

Zloženie kandidátky oznámili liberáli na dnešnej tlačovej besede. Sulík je tak historicky prvým predsedom parlamentnej strany na Slovensku, ktorý sa uchádza o miesto v europarlamente. Cieľom SaS je získať viac ako jeden mandát. Ak by nezískali žiaden, budú to považovať za neúspech.

Ďalšie miesta obsadili poslanec Martin Poliačik, expert na ľudské práva Kálmán Petőcz, poslankyňa Bratislavského samosprávneho kraja Anna Zemanová, prezident Nemecko-slovenskej hospodárskej únie Pavol Podolay, sociálna poradkyňa a exposlankyňa NR SR Natália Blahová, prekladateľ a tlmočník Štefan Peceň, manažér Michal Bróska, výkonný riaditeľ Richard Marko, živnostník Andrej Buday a advokát Rastislav Masnyk.



Podľa Sulíka budú eurovoľby veľmi dôležité

SaS ide do eurovolieb pod sloganom "Všetci za Brusel, my za vás!" Podľa Sulíka budú eurovoľby veľmi dôležité, a preto sa strana začala pripravovať už teraz, 128 dní pred voľbami, aby presvedčila čo najviac voličov.

Foto: TASR/Michal Svítok

Sulík nemá obavu, či bude plnohodnotným predsedom strany aj v prípade, že sa dostane do europarlamentu. "Môj mandát predsedu je do marca 2017. Dnes som predseda SaS a poslanec NR SR, po máji možno predseda SaS a poslanec EP. Nevidím v tom žiaden rozdiel," povedal. Rovnako tvrdí, že SaS nebude mať problém viesť dve kampane, keďže liberáli majú aj vlastného prezidentského kandidáta Petra Osuského. "Máme dva oddelené volebné štáby. Začali sme už dnes, lebo chcem navštíviť viac ako 100 miest na Slovensku, začíname 18. marca," avizoval.

Na margo programu uistil, že liberáli v žiadnom prípade nechcú vrátiť Európu 100 rokov dozadu. "Nechceme ani, aby Slovensko z EÚ vystúpilo, naopak, myslíme si, že členstvo SR v EÚ je správne. To ale neznamená, že so všetkým musíme súhlasiť. Sme presvedčení, že po desiatich rokoch je najvyšší čas aktívne bojovať za záujmy SR. Krajiny, ktoré sú v EÚ, to nie je spolok dobrodincov. Je tam spolok lobistov a ak SR nezačne bojovať a obhajovať svoje záujmy, bude na to doplácať," upozornil.

SaS je zároveň presvedčená, že EÚ potrebuje hlbokú reformu svojich inštitúcií a štruktúr. "Pôvodná myšlienka, na ktorej únia vznikla, teda voľný pohyb osôb, kapitálu, tovaru a služieb, je správna, ale EÚ sa od nej dávno a veľmi vzdialila. Dnes prevládajú regulácie, nezmyselné smernice, regulačné šialenstvo. SaS je jediná strana, ktorá otvára tieto témy a jasne a nahlas hovorí, že z Bruselu neprichádza len dobro. Musíme ochraňovať slovenské záujmy," zopakoval.

Líder kandidátky Ján Oravec vysvetlil, že pri písaní programu chcela SaS osloviť voliča, ktorý si svoju budúcnosť aj budúcnosť svojich detí predstavuje v EÚ, ale je mu jasné, že únia na to, aby mohla existovať, potrebuje zásadné reformy. Štyri základné princípy programu SaS preto sú "Slovensko v EÚ sebavedomé a s vlastným názorom", "Minimalizácia nákladov a maximalizácia prínosov z členstva SR v EÚ", "Menej obmedzení a viac priestoru na individuálnu iniciatívu občanov a podnikateľov" a "Áno základným právam, rozhodné nie nárokom".

Desať princípov

Foto: TASR/Michal Svítok

Liberáli chcú v EÚ presadiť desať princípov. Prvým je, že nezodpovedné štáty a banky nemôžu prežívať z peňazí daňovníkov iných štátov. Druhým je téza, že harmonizácia daní je hlboký omyl, a preto treba zachovať konkurenciu. Tretí princíp hovorí, že SaS je za zrušenie nezmyselných regulácií, štvrtý vyzýva na zastavenie úpadku slovenského poľnohospodárstva, piaty tvrdí, že na zápočte eurofondov s platbami do EÚ získame, šiestym je presvedčenie, že jedno sídlo Európskeho parlamentu stačí, siedmym je výzva na zrušenie neprimeraných výhod, ôsmym princípom je tvrdenie, že EÚ sa dá riadiť aj efektívnejšie a SaS vie ako. Deviaty princíp je presadzovanie skutočnej liberalizácie vnútorného trhu a desiaty hovorí o dohodách o voľnom obchode s USA a Ukrajinou.

SaS sa po prvý raz zúčastnila na voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2009. Pri volebnej účasti 19,64 percenta v nich získala 39.016 hlasov (4,71 percenta) a ostala tak tesne pred bránami europarlamentu. Aj vtedy bol lídrom Ján Oravec.