80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Sulíkovi kolegovia z europarlamentu označili dnešné odhalenie busty Dubčekovi v priestoroch EP v Štrasburgu za poctu, ale pripomenuli aj odvrátenú tvár komunistického režimu v Československu.
Autor TASR
Brusel 13. decembra (TASR) – Alexander Dubček bol významnou, ale aj kontroverznou osobnosťou československých dejín, vyhlásil poslanec Európskeho parlamentu (EP) Richard Sulík. Jeho kolegovia z europarlamentu označili dnešné odhalenie busty Dubčekovi v priestoroch EP v Štrasburgu za poctu, ale pripomenuli aj odvrátenú tvár komunistického režimu v Československu.
"Alexander Dubček je nesporne významná, a zároveň aj kontroverzná osobnosť československých dejín. Stal sa symbolom socializmu s ľudskou tvárou, pretože bol doslova protipólom neprístupného komunistického aparátnika," uviedol Sulík. Ocenil, že Dubček sa v pozícii vedúceho predstaviteľa komunistickej strany snažil o šírenie myšlienok demokratizácie a humanizmu.
Na druhej strane mu vyčíta, že po invázii vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 podpísal takzvaný "obuškový zákon", ktorý dal rozsiahle právomoci policajným zložkám pri zásahoch proti odporcom režimu, a prijal funkciu veľvyslanca v Turecku. "Dubčekov príbeh je tragický, poučný, a zároveň inšpirujúci, z toho uhla budem vnímať aj jeho bustu v EP," zhrnul Sulík.
Europoslankyňa Monika Flašíková-Beňová označila Dubčeka za najväčší symbol Pražskej jari a významnú politickú osobnosť. Pripomenula, že je laureátom Sacharovovej ceny za slobodu myslenia z roku 1989, ktorú udeľuje EP. "Odhalenie jeho busty v priestoroch EP je nepochybne veľkou poctou," uviedla Beňová.
Poslanec EP Ivan Štefanec rovnako považuje za poctu, že Slovák bude mať v europarlamente bustu. Dodal, že Dubček sa snažil o poľudštenie režimu, ale "sovietska invázia a ďalší vývoj dokázali, že socialistická diktatúra sa poľudštiť nedá."
"Alexander Dubček, ja si ho cením ako človeka, ktorý mal svoje presvedčenie a za tým presvedčením si stál. Nechcem polemizovať nad tým, či to presvedčenie bolo dobré, alebo nebolo dobré, určite sme neboli na rovnakej vlnovej dĺžke," uviedla europoslankyňa Anna Záborská. V tejto súvislosti vyhlásila, že ak sa nejakému režimu snažíme dať ľudskú tvár, znamená to, že ľudskú tvár predtým nemal.
V januári roku 1968 Dubček bol zvolený za prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ), čo bol najvyšší stranícky post. Pokúšal sa reformovať ekonomický aj politický komunistický režim, čo ukončila invázia vojsk Varšavskej zmluvy v auguste toho istého roku. Toto obdobie vstúpilo do dejín ako Pražská jar.
V roku 1969 sa stal predsedom Federálneho zhromaždenia a podpísal takzvaný "obuškový zákon", ktorý dal rozsiahle právomoci policajným zložkám proti odporcom režimu. Potom sa stal veľvyslancom Československa v Turecku a v júni 1970 ho z KSČ definitívne vylúčili. Alexander Dubček zomrel na následky autonehody 7. novembra 1992 v nemocnici v Prahe niekoľko dní pred svojimi 71. narodeninami.
"Alexander Dubček je nesporne významná, a zároveň aj kontroverzná osobnosť československých dejín. Stal sa symbolom socializmu s ľudskou tvárou, pretože bol doslova protipólom neprístupného komunistického aparátnika," uviedol Sulík. Ocenil, že Dubček sa v pozícii vedúceho predstaviteľa komunistickej strany snažil o šírenie myšlienok demokratizácie a humanizmu.
Na druhej strane mu vyčíta, že po invázii vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 podpísal takzvaný "obuškový zákon", ktorý dal rozsiahle právomoci policajným zložkám pri zásahoch proti odporcom režimu, a prijal funkciu veľvyslanca v Turecku. "Dubčekov príbeh je tragický, poučný, a zároveň inšpirujúci, z toho uhla budem vnímať aj jeho bustu v EP," zhrnul Sulík.
Europoslankyňa Monika Flašíková-Beňová označila Dubčeka za najväčší symbol Pražskej jari a významnú politickú osobnosť. Pripomenula, že je laureátom Sacharovovej ceny za slobodu myslenia z roku 1989, ktorú udeľuje EP. "Odhalenie jeho busty v priestoroch EP je nepochybne veľkou poctou," uviedla Beňová.
Poslanec EP Ivan Štefanec rovnako považuje za poctu, že Slovák bude mať v europarlamente bustu. Dodal, že Dubček sa snažil o poľudštenie režimu, ale "sovietska invázia a ďalší vývoj dokázali, že socialistická diktatúra sa poľudštiť nedá."
"Alexander Dubček, ja si ho cením ako človeka, ktorý mal svoje presvedčenie a za tým presvedčením si stál. Nechcem polemizovať nad tým, či to presvedčenie bolo dobré, alebo nebolo dobré, určite sme neboli na rovnakej vlnovej dĺžke," uviedla europoslankyňa Anna Záborská. V tejto súvislosti vyhlásila, že ak sa nejakému režimu snažíme dať ľudskú tvár, znamená to, že ľudskú tvár predtým nemal.
V januári roku 1968 Dubček bol zvolený za prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ), čo bol najvyšší stranícky post. Pokúšal sa reformovať ekonomický aj politický komunistický režim, čo ukončila invázia vojsk Varšavskej zmluvy v auguste toho istého roku. Toto obdobie vstúpilo do dejín ako Pražská jar.
V roku 1969 sa stal predsedom Federálneho zhromaždenia a podpísal takzvaný "obuškový zákon", ktorý dal rozsiahle právomoci policajným zložkám proti odporcom režimu. Potom sa stal veľvyslancom Československa v Turecku a v júni 1970 ho z KSČ definitívne vylúčili. Alexander Dubček zomrel na následky autonehody 7. novembra 1992 v nemocnici v Prahe niekoľko dní pred svojimi 71. narodeninami.
