Brusel 25. novembra (TASR) - Slovenskí europoslanci sa v stredu pridali na stranu kolegov z Európskeho parlamentu (EP), ktorí poukázali na ohrozovanie slobody médií v EÚ a odsúdil násilie, prenasledovanie a nátlak, ktorým čelia novinári.

Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) pripomenula, že je nielen bývalou novinárkou, ale aj tieňovou spravodajkyňou frakcie konzervatívcov a reformistov (ECR) k tomuto uzneseniu. Priznala, že v kuloároch EP jej kolegovia dobre poznajú prípad vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej aj to, že žiadal o ochranu, bol odignorovaný a vyvrcholilo to tragédiou. Tvrdí, že pomohla tento prípad "prepašovať" do textu uznesenia ako jasný príklad situácie, keď sa krajina nedokáže postarať o ochranu novinárov. Podľa jej slov europarlament aj eurokomisia chcú chrániť novinárov priznaním osobitného statusu, čo majú následne zohľadniť legislatívy členských krajín.

Poslankyňa spresnila, že v uznesení "svieti" odkaz na krajiny, ktoré negatívne ovplyvňujú novinárov, a spomenula príklad Maďarska.

"Často dochádza k zastrašovaniu novinárov, a to aj zo strany politikov, čo je nebezpečné a platí to aj pre Slovensko," uviedla. A dodala, že terčom dehonestujúcich až vulgárnych útokov bývajú najmä ženy - novinárky, čo bol príklad aj slovenských poslancov tak z vládnej koalície, ako aj z opozície. Ďuriš Nicholsonová uviedla, že sa snažila presadiť do uznesenia aj návod, ako bojovať proti prejavom nenávisti a hoaxom na internete. Už aj preto, že SR patrí prvá priečka v EÚ, keď 56 percent Slovákov verí viac konšpiráciám ako serióznym správam. Situáciu podľa nej treba riešiť podporou mediálnej gramotnosti, výučbou na školách a spoluprácou s online platformami.

Robert Hajšel (Smer-SD) privítal uznesenie a pripomenul, že často práve tlak EP prispel k tom, aby sa vyšetrili rôzne škandály súvisiace s potláčaní slobody novinárov. Zároveň ocenil, že rezolúcia zdôraznila fakt, že nadmerná koncentrácia vlastníctva v odvetví tvorby obsahu a jeho šírenia môže ohroziť pluralitu a nezávislosť médií a názorov. "Inak si iba ťažko poradíme s dezinformáciami a hoaxami šírenými stránkami, ktoré nie sú klasickými médiami, ale skôr propagandistickými internetovými portálmi," opísal situáciu. Podľa Hajšela členské štáty by mali vytváraním regulačného rámca zabrániť výraznejšej horizontálnej koncentrácie vlastníctva médií, utlmiť a pribrzdiť tieto trendy. "V najbližších rokoch vznikne hrozba pre slobodu a pluralitu názorov kvôli nadmernej koncentrácii médií v rukách určitých oligarchov. Tí často postupujú tak, že skúpia dôležité médiá, získajú politický vplyv a skončia založením politickej strany," vysvetlil.

Vladimír Bilčík (Spolu-OD) ako člen osobitného výboru EP na boj s dezinformáciami súhlasí s názorom, že sloboda a nezávislosť médií sú v Európe i na Slovensku pod rastúcim tlakom. "Práca novinárov má v prvom rade slúžiť ľuďom a širokému verejnému záujmu, nie politikom," uviedol. Je podľa neho dôležité, že EP otvorene pomenúva pokusy vlád niektorých štátov EÚ umlčať kritické a nezávislé médiá a snahu oslabiť slobodu a pluralitu médií. Bilčík dodal, že je neprijateľné, aby Únia tieto vlády podporovala cez európske peniaze. To naznačilo aj uznesenie EP, podľa ktorého finančné zdroje EÚ by sa nemali vynakladať na reklamu verejných a štátnych organizácií v štátom kontrolovaných médiách a médiách šíriacich politickú propagandu.

Michal Šimečka (PS) priznal, že je ťažké si predstaviť demokratický svet bez kritických novinárov a novinárok, lebo "ich schopnosť nastaviť zrkadlo nedemokratickým tendenciám je nenahraditeľná". Podporuje konkrétne kroky zamerané na ochranu slobody médií v EÚ a upozornil, že nie je v poriadku, ak to EÚ vyžaduje od kandidátskych krajín, ale nie od vlastných členov. "Ak nám skutočne záleží na stave demokracie, musíme sa spoločne postaviť za všetky nástroje, ktoré majú potenciál posilniť právny štát so všetkými jeho piliermi – vrátane slobody médií," odkázal.



spravodajca TASR Jaromír Novak