Štrasburg 18. septembra (TASR) - Poslanci europarlamentu v utorok v Štrasburgu diskutovali s Európskou komisiou (EK) o ochrane demokracie a slobody v online priestore v súvislosti s Nariadením o digitálnych službách (DSA). Zatiaľ čo slovenskí europoslanci Veronika Cifrová Ostrihoňová (Obnovme Európu/Progresívne Slovensko), Branislav Ondruš (nezaradený/Hlas-SD) a Miriam Lexmann (Európska ľudová strana/KDH) tento právny predpis vítajú a sú za prijatie ďalších opatrení, poslanci Milan Mazurek (nezaradený/Republika) a Erik Kaliňák (nezaradený/Smer-SD) s tým zásadne nesúhlasia, informuje spravodajca TASR.

Cifrová Ostrihoňová vníma potrebu tohto nariadenia účinného od februára 2024 a jednoznačne podporuje prijatie ďalších opatrení, ktoré sú v záujme bezpečnejšieho online priestoru. "Užívatelia sociálnych sietí aktuálne ťahajú za kratší koniec, pretože sú to práve veľké online platformy, ktoré určujú pravidlá a algoritmy," povedala pre TASR. Myslí si, že je to práve EÚ, ktorá má dostatočnú silu na to, aby sa dokázala užívateľov účinne zastať a priniesť do tohto vzťahu rovnováhu.

DSA ako užitočnú reguláciu niektorých negatívnych dosahov liberálneho fungovania platforiem vníma aj Branislav Ondruš. "Žiadna korporácia nesmie mať možnosť profitovať na úkor bežných ľudí či celej spoločnosti. Ak takúto možnosť identifikujeme, treba ju minimalizovať alebo úplne odstrániť. Vždy budem podporovať nové opatrenia, ktoré chránia používateľov, poskytujú rovnaké podmienky pre všetkých na trhu a predovšetkým regulujú negatívne vplyvy technologických gigantov," spresnil.

Veľké spoločnosti musia byť podľa neho zodpovedné za obsah, ktorý zverejňujú alebo sprostredkovávajú, a nesmú mať príležitosti na zneužívanie dominantnej pozície na trhu, dodal Ondruš. DSA tiež podľa jeho slov otvára priestor pre malé a stredné podniky, ktoré budú mať lepší prístup k digitálnym trhom a férovejšiu súťaž.

Miriam Lexmann podľa jej slov dlhodobo upozorňuje, že globálne platformy do veľkej miery prostredníctvom nastavenia svojich algoritmov umožňujú šírenie dezinformácií či rôzneho materiálu, ktorý je podľa nej škodlivý naprieč vekovými skupinami a ohrozuje psychické zdravie ľudí vrátane tých najmladších. "Taktiež podkopáva základné piliere demokracie. Toto sa deje za účelom dosahovania zisku v rámci takzvanej ekonomiky pozornosti. Ide samozrejme o úplne legitímny cieľ, na druhej strane však pri takom veľkom vplyve v spoločnosti musia platformy za odstraňovanie škodlivého obsahu prevziať aj svoj diel zodpovednosti," vysvetlila pre TASR Lexmann.

Naopak, slovenský europoslanec Milan Mazurek zásadne odmieta návrhy, ktoré podľa jeho slov poskytnú EK ďalšie kompetencie na cenzúru obsahu sociálnych sietí. Myslí si, že EK reguláciou skôr obmedzuje slobodu slova v online priestore. "Jediné, čo EÚ potrebuje, je legislatívny akt, ktorý umožní chrániť slobodu slova pre všetkých obyvateľov bez ohľadu na ich politické názory a preferencie na týchto globálnych sociálnych sieťach," uviedol. Kaliňák zas dodal, že v prípade nariadenia ide o nástroj umožňujúci vytvárať nátlak na sociálne médiá, ak "necenzurujú témy podľa prianí EK a vlád".

Na zhodnotenie samotnej úniovej legislatívy a jej kontroly dodržiavania zo strany EK je podľa Ondruša a Cifrovej Ostrihoňovej ešte priskoro. Podľa slovenskej europoslankyne je DSA prelomovým nariadením, ktoré sa pripravovalo dlho a nejaký čas potrvá, kým ho bude možné komplexne zhodnotiť. "Prvé správy však ukazujú sľubné trendy v prospech užívateľov internetu," tvrdí Cifrová Ostrihoňová.

Mazurek kritizuje podľa neho nesprávne prebratie nariadenia do slovenskej legislatívy. Nepáčia sa mu udelené právomoci pre regulačný úrad (Rada pre mediálne služby), ktoré mu podľa neho umožňujú "ľubovoľne cenzurovať obsah na sociálnych sieťach". Dodal, že v tomto smere nezaznamenal nijakú výhradu od Európskej komisie.