Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vladimír Bilčík pripomenul, že Rusku plán na bleskovú vojenskú operáciu proti Ukrajine nevyšiel.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 16. februára (TASR) - Väčšina poslancov Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok podporila dôraznejšiu vojenskú pomoc Ukrajine, ktorá sa už takmer rok bráni ruskej agresii. K situácii sa vyjadrili aj slovenskí europoslanci, informuje spravodajca TASR.
Vladimír Bilčík (Modrá koalícia) pripomenul, že Rusku plán na bleskovú vojenskú operáciu proti Ukrajine nevyšiel. "Nasledujúce mesiace budú pre Ukrajinu kľúčové, preto nesmieme poľaviť a naďalej jej pomáhať sa brániť a uspieť voči ruskej agresii. Ukrajincom ide o prežitie, nie o falošný mier," povedal poslanec. Dodal, že stabilný a trvalý mier sa podarí dosiahnuť len vtedy, ak agresor pocíti, že výbojné vojny sa v 21. storočí v Európe neoplatia.
Peter Pollák (OĽaNO) skonštatoval, že Európa ani svet už nie je tým, čím bol pred vojnou na Ukrajine. "Je dôležité vytrvať v pomoci Ukrajine nielen počas prebiehajúceho vojnového konfliktu, ale aj pri jej obnove. V záujme nás všetkých," odkázal.
Eugen Jurzyca (SaS) zdôraznil, že pomoc Ukrajine je nielen prejavením solidarity, ale aj investíciou do demokracie a trhovej ekonomiky. "Formou pomoci, o ktorej sa nedostatočne hovorí, je aj ďalšia liberalizácia vzájomného obchodu. Tá vedie k vyššiemu hospodárskemu rastu na oboch stranách," uviedol.
Monika Beňová (Smer-SD) uviedla, že ruská agresia na Ukrajine už takmer rok pripomína, že mnohé riziká a katastrofy, ktoré boli v minulosti považované za prekonané, sú stále reálne. "Rusko čelí bezprecedentným obchodným a finančným sankciám zo strany vyspelých ekonomík, no je nevyhnutné sa zaoberať spôsobom ako čo najrýchlejšie vojnu ukončiť. Je potrebné, aby sa EÚ a jej inštitúcie, vrátane europarlamentu, aktívne podieľali na hľadaní mierového riešenia," povedala. Musí to vychádzať z vnímania Ukrajiny ako suverénneho a zvrchovaného štátu s nespochybniteľnou územnou celistvosťou.
Ivan Štefanec (KDH) poznamenal, že Ukrajinci túto vojnu musia vyhrať "aj kvôli nám", lebo Slováci nechcú mať "krvilačného vojnového agresora" na hraniciach. "Ak sa nechceme do našej obrany zapojiť priamo vojensky, ostáva nám možnosť pomáhať Ukrajine materiálne, finančne a tiež dodávkou zbraní. Len diplomatická, či humanitárna pomoc Ukrajincom na ochranu slobodného sveta nebude stačiť," upozornil.
Michal Wiezik (PS) ocenil, že utrpenie Ukrajincov za posledný rok naučilo Európanov, že treba byť jednotní. "Ukazuje sa, že cestou von z tejto krízy je spolupráca naprieč celou Európou a vymedzenie sa voči silám, ktoré nás chcú rozoštvať," dodal.
Miriam Lexmann (KDH) poukázala na to, že agresia Ruska je aj útokom voči mierovému spolunažívaniu a spolupráci v Európe. "Považujem za kľúčové a správne, aby naša vytrvalosť a podpora Ukrajiny v jej boji za slobodu pokračovala, aby sme sa nezastavili na polceste a všetko naše úsilie smerovalo k podpore ukrajinského ľudu pri obrane svojej krajiny," uviedla.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Vladimír Bilčík (Modrá koalícia) pripomenul, že Rusku plán na bleskovú vojenskú operáciu proti Ukrajine nevyšiel. "Nasledujúce mesiace budú pre Ukrajinu kľúčové, preto nesmieme poľaviť a naďalej jej pomáhať sa brániť a uspieť voči ruskej agresii. Ukrajincom ide o prežitie, nie o falošný mier," povedal poslanec. Dodal, že stabilný a trvalý mier sa podarí dosiahnuť len vtedy, ak agresor pocíti, že výbojné vojny sa v 21. storočí v Európe neoplatia.
Peter Pollák (OĽaNO) skonštatoval, že Európa ani svet už nie je tým, čím bol pred vojnou na Ukrajine. "Je dôležité vytrvať v pomoci Ukrajine nielen počas prebiehajúceho vojnového konfliktu, ale aj pri jej obnove. V záujme nás všetkých," odkázal.
Eugen Jurzyca (SaS) zdôraznil, že pomoc Ukrajine je nielen prejavením solidarity, ale aj investíciou do demokracie a trhovej ekonomiky. "Formou pomoci, o ktorej sa nedostatočne hovorí, je aj ďalšia liberalizácia vzájomného obchodu. Tá vedie k vyššiemu hospodárskemu rastu na oboch stranách," uviedol.
Monika Beňová (Smer-SD) uviedla, že ruská agresia na Ukrajine už takmer rok pripomína, že mnohé riziká a katastrofy, ktoré boli v minulosti považované za prekonané, sú stále reálne. "Rusko čelí bezprecedentným obchodným a finančným sankciám zo strany vyspelých ekonomík, no je nevyhnutné sa zaoberať spôsobom ako čo najrýchlejšie vojnu ukončiť. Je potrebné, aby sa EÚ a jej inštitúcie, vrátane europarlamentu, aktívne podieľali na hľadaní mierového riešenia," povedala. Musí to vychádzať z vnímania Ukrajiny ako suverénneho a zvrchovaného štátu s nespochybniteľnou územnou celistvosťou.
Ivan Štefanec (KDH) poznamenal, že Ukrajinci túto vojnu musia vyhrať "aj kvôli nám", lebo Slováci nechcú mať "krvilačného vojnového agresora" na hraniciach. "Ak sa nechceme do našej obrany zapojiť priamo vojensky, ostáva nám možnosť pomáhať Ukrajine materiálne, finančne a tiež dodávkou zbraní. Len diplomatická, či humanitárna pomoc Ukrajincom na ochranu slobodného sveta nebude stačiť," upozornil.
Michal Wiezik (PS) ocenil, že utrpenie Ukrajincov za posledný rok naučilo Európanov, že treba byť jednotní. "Ukazuje sa, že cestou von z tejto krízy je spolupráca naprieč celou Európou a vymedzenie sa voči silám, ktoré nás chcú rozoštvať," dodal.
Miriam Lexmann (KDH) poukázala na to, že agresia Ruska je aj útokom voči mierovému spolunažívaniu a spolupráci v Európe. "Považujem za kľúčové a správne, aby naša vytrvalosť a podpora Ukrajiny v jej boji za slobodu pokračovala, aby sme sa nezastavili na polceste a všetko naše úsilie smerovalo k podpore ukrajinského ľudu pri obrane svojej krajiny," uviedla.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
