Brusel 18. júna (TASR) - Väčšina slovenských poslancov Európskeho parlamentu (EP) v utorok adresovala vláde SR výzvu, aby sa pridala ku krajinám Európskej únie, ktoré sa budú snažiť o dosiahnutie neutrality pri emisiách tzv. skleníkových plynov do roku 2050 a o udržanie globálneho otepľovania pod hranicou 1,5 stupňa Celzia.

Europoslanec Martin Hojsík pre TASR potvrdil, že výzvu zatiaľ podporili ôsmi zo 14 slovenských europoslancov z troch najväčších frakcií EP – ľudovcov, socialistov a liberálov zo skupiny Obnovme Európu.

Pod výzvu sa podpísali Martin Hojsík, Michal Šimečka (obaja Progresívne Slovensko) z frakcie Obnovme Európu, Monika Beňová (Smer-SD) zo skupiny socialistov (S&D), a za frakciu Európskej ľudovej strany (EPP) Michal Wiezik, Vladimír Bilčík (obaja SPOLU), Peter Pollák (OĽaNO), Ivan Štefanec a Miriam Lexmann (obaja KDH).

Hojsík upozornil, že k záväzku dosiahnuť nulovú bilanciu emisií sa prihlásilo zatiaľ len 18 z 28 krajín EÚ (Belgicko, Británia, Cyprus, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Lotyšsko, Luxembursko, Malta, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko a Taliansko), pričom Slovensko tak zatiaľ neurobilo. Nedávno tento cieľ podporil aj pápež František.

Dodal, že posledná vedecká správa Medzivládnej komisie pre zmenu klímy (IPCC) z minulého roka jednoznačne hovorí o potrebe obmedziť globálne otepľovanie na maximálne 1,5 stupňa Celzia a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050.

"Klimatická kríza predstavuje najväčšie priame ohrozenie našej budúcnosti, pričom najviac dopadne na tých, ktorí majú najmenšiu možnosť sa pred ňou brániť. Je nevyhnutné, aby vláda SR zobrala tento problém vážne a zaviazala sa k podpore uhlíkovej neutrálnosti a obmedzenia oteplenia o maximálne 1,5 stupňa. Súčasne je to príležitosť na zelenú a spravodlivú transformáciu ekonomiky, z ktorej budeme profitovať my všetci," odkázal Hojsík ako iniciátor tejto výzvy.

Upozornil, že výzva sa zrodila pred nadchádzajúcim summitom EÚ. Premiéri a prezidenti členských krajín budú vo štvrtok a piatok opätovne rokovať o postoji Únie k tejto téme. Dôvodom sú nielen priority a rozpočet EÚ na nadchádzajúce päťročné obdobie, ale aj summit OSN o boji proti klimatickej zmene, ktorý zvolal generálny tajomník OSN António Guterres na 23. septembra.

"To, že pod výzvou sú podpísaní poslanci a poslankyne naprieč politickým spektrom, hovorí o dôležitosti tejto témy. Chceme, aby Slovensko stálo na čele úsilia o záchranu klímy, a nie ho brzdilo. Vláda by mala podporovať taký rozpočet EÚ, ktorého prioritou budú projekty na boj proti zmene klímy vrátane opatrení pre zelený a spravodlivý reštart ekonomiky a adaptáciu na zmeny klímy. Súčasne nesmie podporovať aktivity, ktoré by odporovali klimatickým cieľom EÚ," opísal situáciu Hojsík.

Spravodajca TASR Jaromír Novak