Brusel 6. marca (TASR) - Demografická dynamika moslimských komunít v Európe môže už v krátkej budúcnosti zmeniť tvár starého kontinentu, upozorňuje poslanec Európskeho parlamentu (EG) Miroslav Mikolášik (KDH).

Mikolášik, ktorý je členom parlamentného Podvýboru pre ľudské práva, v rozhovore pre TASR uviedol, že islamizácia Európy je skutočnosť, pred ktorou nejde zatvárať oči. S výnimkou historickej prítomnosti moslimov na Balkáne je prudko rastúci podiel moslimov evidentný najmä na zložení obyvateľstva krajín západnej Európy.

Mikolášik sa netají názorom, že Európania si za to môžu sami - tým, že majú málo detí, kým prisťahovalci, predovšetkým moslimovia, so silným vzťahom k rodine a s patriarchálnym prístupom k spoločnosti zachraňujú demografické štatistiky Európy.

"Na dynamike populácie vidieť, ako sa mení tvár Európy," upozornil poslanec. Dodal, že prvé migračné vlny boli vítané pre ekonomiku viacerých krajín, keď "gastarbeiteri" obsadzovali menej kvalifikované pozície na pracovnom trhu - v priebehu dvoch generácií však silné komunity prisťahovalcov, napríklad Turci v Nemecku, postupne "obsadili" niektoré regióny a mestá.

Mikolášik s odkazom na údaje internetovej stránky Pew Research Center upozornil, že v krajinách EÚ za dve desaťročia, od roku 1990 do roku 2010, došlo k pozoruhodnému nárastu moslimskej populácie, pričom predpovede do roku 2030 indikujú pokračovanie tohto stavu:


Mikolášik na okraj týchto štatistík uviedol, že ide o ľudí, ktorí sa zaujímajú o získanie občianstva a práce v krajinách EÚ; na druhej strane však nie všetci z nich majú záujem o zdieľanie hodnôt západnej civilizácie. Mnohé komunity postupujú podľa scenára, že si najskôr založia islamské kultúrne centrum a potom požiadajú o zriadenie mešity - no a väčšinová spoločnosť už nemá kontrolu nad kázaním imámov, ktorí prichádzajú aj zo zahraničia a neraz vyzývajú na zmenu právneho systému a zavedenie moslimského práva šaría.

Kontroverzné sú v EÚ podľa Mikolášika aj požiadavky moslimov, aby sa ich ženy zahaľovali. Francúzsko a Belgicko prijali zákony, ktorými sa kompletné zahalenie žien (burka a nikáb) na verejnosti zakázalo. Poslanec tvrdí, že je to problém nielen z hľadiska bezpečnosti, ale aj pre zamestnávateľov, do akej miery povoliť - ak vôbec - zahaľovanie žien na pracovisku.

"Je potrebné, aby moslimovia v Európe posielali deti do školy európskeho typu," uviedol poslanec. Vzdelanie je podľa neho najlepšou cestou pre získanie kvalifikácie na trhu práce, ale aj pre odolávanie nástrahám moslimskej radikalizácie, ktorej sú dnes vystavení mladí moslimovia, na základe čoho sú ochotní ísť bojovať za Islamský štát (ISIL) a v mene džihádu páchať teroristické útoky na pôde Európy.

Mikolášik dodal, že mladí ľudia bez práce a bez perspektívy sú náchylnejší na páchanie kriminálnych činov a zapájanie sa do zločineckých sietí a skonštatoval, že "ide o zlyhanie západného systému", keď úrady netrvajú na tom, aby všetky deti chodili riadne do školy a aby ich rodičia boli kontrolovaní, či neupierajú deťom základné právo na vzdelanie.

Mínusom európskej spoločnosti je podľa neho aj to, že odkláňaním sa od kresťanských hodnôt a orientáciou na jednotlivca a jeho konzumné práva vzniká "absencia hodnotového rozmeru". Toto prázdno potom ľahko vypĺňa ideológia islamu a jeho radikálne podoby.

Riziká pre EÚ v tejto oblasti Mikolášik vníma aj v zahraničnej politike. A nielen kvôli tomu, že Európskej únii chýba jednotná migračná a azylová politika. Pripomenul slová tureckého prezidenta a expremiéra Recepa Tayyipa Erdogana, ktorý raz v rozčúlení nad nepriaznivou správou EÚ o integračných šanciach Turecka uviedol, že Turci dobyjú "umierajúcu civilizáciu" Európy vďaka vysokej pôrodnosti, keď sa minarety stanú ich raketami.

Mikolášik, ktorý bol v minulosti veľvyslancom SR v Kanade, skonštatoval, že EÚ by si pre svoju imigračnú politiku mala zobrať príklad z Kanady a regulovať migráciu, zaviesť pravidlá a premyslený systém, koho púšťať do Európy.

"Imigračné vlny budú pokračovať a je preto potrebná ráznejšia a efektívnejšia politika," zhodnotil situáciu, ktorá má v súčasnosti podobu tisícových zástupov snažiacich sa dostať na európsku pôdu.

V tejto situácii vidí aj úlohu Európskeho parlamentu, ktorý sa zodpovedá svojom voličom a tí vyzývajú na vyššiu bezpečnosť.

"Ľudia chcú nielen priestor demokracie a slobody, ale aj priestor práva. Parlament musí apelovať na Európsku komisiu a pýtať sa, aké opatrenia robí na to, aby imigrácia nebola hrozbou, aby bola zvládnutá a regulovaná a nezhoršovala bezpečnostnú situáciu v EÚ," upozornil Mikolášik.