Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Za návrh hlasovalo 410 poslancov zo 751-členného europarlamentu, proti bolo 192 poslancov.
Autor TASR
,aktualizované Štrasburg 26. marca (TASR) - Európsky parlament schválil v utorok v Štrasburgu návrh Európskej komisie na ukončenie striedania zimného a letného času v Európskej únii počnúc rokom 2021. Informovali o tom agentúry DPA a APA.
Za návrh hlasovalo 410 poslancov zo 751-členného europarlamentu, proti bolo 192 poslancov. Po schválení návrhu získal europarlament mandát na rokovania o tejto otázke s Radou EÚ (členské štáty).
Európska komisia v septembri 2018 v reakcii na celoeurópsky prieskum, podľa ktorého je za zrušenie striedania času až 84 percent Európanov, navrhla, aby sa každý členský štát do apríla 2019 rozhodol, či chce zaviesť permanentný letný alebo zimný čas. Exekutíva EÚ ako dátum poslednej zmeny navrhovala nedeľu 31. marca 2019, čo však neskôr rakúske predsedníctvo v Rade EÚ odmietlo aj s poukázaním na názorový rozkol členských krajín Únie na túto tému a navrhlo odklad na rok 2021.
Členovia Výboru EP pre dopravu a cestovný ruch (TRAN) navrhli, aby v tých krajinách Únie, ktoré sa už "navždy" rozhodnú pre letný čas, došlo k poslednej zmene hodín v noci zo soboty na nedeľu koncom marca 2021. A tie krajiny, ktoré si budú chcieť ponechať svoj štandardný čas, známy aj ako "zimný čas", naposledy otočia ručičkou na hodinách poslednú októbrovú nedeľu roku 2021.
Výbor EP pre dopravu zároveň vyzval členské krajiny EÚ, aby záležitosť zimného a letného času posúdili medzi sebou. To vychádza aj z odporúčaní eurokomisie, aby jednotlivé rozhodnutia členských krajín nezasahovali do fungovania vnútorného trhu EÚ.
Ak eurokomisia zistí, že naplánované časové dohody jednotlivých krajín by mohli účinne a trvalo brzdiť riadne fungovanie jednotného trhu, môže predložiť návrh na odloženie dátumu uplatňovania smernice o zmene času maximálne o 12 mesiacov a predložiť dovtedy nový legislatívny návrh.
Európsky parlament (EP) schválil návrh Európskej komisie (EK) na ukončenie striedania zimného a letného času v Európskej únii počnúc rokom 2021.
Striedanie času upravovala smernica 2000/84/ES. Európsky parlament vo svojom uznesení z 8. februára 2018 požiadal Komisiu, aby túto úpravu letného času preskúmala.
Zavedenie letného času v novodobej histórii bolo motivované energetickými úsporami aj snahou zjednotiť časové pásma medzi štátmi Európy.
Postoje štátov k tejto téme sa líšia podľa geografickej polohy, čo konštatuje aj návrh Smernice Európskeho parlamentu a Rady z 12. septembra 2018, ktorou sa ukončujú sezónne zmeny času a ruší smernica 2000/84/ES.
"Členské štáty na severe sú vystavené citeľným sezónnym zmenám dostupnosti denného svetla počas roka. Zimy v tejto oblasti sú tmavé a svetla je málo, letá sú zas svetlé s krátkymi nocami. V členských štátoch na juhu sú tieto rozdiely menej badateľné, pomer trvania dní a nocí v priebehu roka sa mení len málo," konštatuje návrh novej smernice. Takisto je podľa nej dôležité umiestnenie krajín v rámci časového pásma: "Čím je krajina viac na západ v rámci pásma, tým je neskorší východ a západ slnka, na východe časového pásma sú rána svetlejšie a slnko zapadá skôr."
V priebehu niekoľkých rokov sa uskutočnili mnohé štúdie o úprave letného času v EÚ. Patria medzi ne štúdie a správy, ktoré zadala alebo vypracovala EK, napríklad preskúmanie vplyvu úpravy letného času v EÚ na hospodárske odvetvia, ako aj na zdravie a aktivity vo voľnom čase.
Pokiaľ ide o vplyv na energetiku, napríklad taliansky prevádzkovateľ prenosovej sústavy Terna v roku 2016 oznámil, že ročná úspora energie vďaka letnému času predstavovala v Taliansku približne 580 GWh, teda asi 0,2 percenta ročnej spotreby elektrickej energie, čo zodpovedá ročnej finančnej úspore vo výške približne 94,5 milióna eur. Inštitút pre diverzifikáciu a úsporu energie v Španielsku (IDAE) za rok 2015 nahlásil päťpercentné zníženie spotreby elektrickej energie na osvetlenie vďaka letnému času, čo zodpovedá ročnej úspore vo výške 300 miliónov eur.
Podľa návrhu smernice zavádzanie nových technológií v oblasti osvetlenia (inteligentné osvetlenie a meradlá, programovacie zariadenia atď.) už znižuje potenciál úspor energie v rámci úpravy letného času.
Odporcovia letného času existovali prakticky od jeho zavedenia a najčastejšie argumentovali zdravotnými dôvodmi. Jedným z najzarytejších v bývalom Československu bol už nežijúci pekár Stanislav Pecka, ktorý posielal žiadosti o odstránenie časového posunu najvyšším štátnym predstaviteľom. Prvý poslal už v roku 1981 vtedajšiemu predsedovi vlády Lubomírovi Štrougalovi. Obracal sa aj na Európsky súd pre ľudské práva.
Názory, podľa ktorých toto opatrenie negatívne vplýva na zdravie človeka, boli tiež hlavným dôvodom, pre ktorý sa začali otázkou striedania času opätovne zaoberať EP a EK. Tento názor zastáva aj slovenská europoslankyňa Anna Záborská. Pracovná skupina, ktorú viedol český europoslanec Pavel Svoboda, argumentovala štúdiou deviatich európskych univerzít, z ktorej vyplývalo, že priame a nepriame náklady na zdravotné následky v EÚ môžu predstavovať až 131 miliárd eur.
Po čerstvo schválenom zrušení letného času prichádza na rad rozhodovanie jednotlivých členských krajín EÚ, či sa priklonia k stredoeurópskemu (tzv. zimnému) alebo letnému času. Krajiny Beneluxu napríklad už 21. septembra 2018 oznámili, že budú postupovať spoločne. Dohodli sa na tom premiéri Belgicka, Holandska a Luxemburska Charles Michel, Mark Rutte a Xavier Bettel.
Prijatý návrh smernice ponecháva členským štátom EÚ možnosť, aby si upravili otázku časového pásma do roku 2021, odporúča však koordinovať voľbu času tak, aby nebol narušený vnútorný trh a aby sa zabránilo jeho "citeľným narušeniam spôsobeným rozdielmi medzi členskými štátmi v tejto oblasti".
Chronológia udalostí spojených so zavedením letného času a so zrušením striedania stredoeurópskeho času (SEČ) a stredoeurópskeho letného času (SELČ)
1784
Americký politik Benjamin Franklin v jednom zo svojich zápiskov uviedol, že ľudia by mali skôr vstávať a skôr chodiť spať, aby efektívnejšie využili denné svetlo.
1907
Návrh na zmenu času počas roka formuloval prvý raz londýnsky staviteľ William Willet v eseji Plytvanie denným svetlom. Opäť išlo o myšlienku efektívnejšie využívať slnečný svit, teda nie o úspory energie.
14. apríla 1916
Počas 1. svetovej vojny zaviedlo letný čas Švédsko, postupne sa do 30. apríla 1916 pridali ďalšie krajiny, medzi nimi aj Nemecko a ako jeho spojenec i Rakúsko-Uhorsko. Opatrenie si nezískalo obľubu, po vojne ho zrušili.
1940
Na území Protektorátu Čechy a Morava bol zavedený letný čas v období 2. svetovej vojny, konkrétne v letných mesiacoch medzi 1. aprílom a 4. októbrom.
1946
V povojnovom Československu bol letný čas zavedený aj od 6. mája do 7. októbra 1946. V tom istom roku 1. decembra zaviedli ako jediný raz v histórii tzv. zimný čas, teda opačný posun než v prípade letného času – hodiny sa posúvali nie dopredu, ale naspäť oproti stredoeurópskemu času. Opatrenie platilo do 23. februára 1947 a neosvedčilo sa.
1966
Ako prvé začalo uplatňovať modernú úpravu letného času Taliansko. V roku 1971 sa pridalo Grécko. Španielsko zaviedlo letný čas v roku 1974, Francúzsko v roku 1976. V rokoch 1976 až 1981 sa dohodlo na používaní letného času desať členských štátov Európskeho spoločenstva najmä pre to, aby navzájom zosúladili svoje časové pásma.
1979
Prvý raz bol na území bývalého socialistického Československa zavedený letný čas vo svojej súčasnej podobe. K prijatiu tohto opatrenia prispela aj energetická kríza v tomto období – ochladenie 1. januára 1979 spôsobilo výpadok v zásobovaní uhlím a následne trojtýždňové uhoľné prázdniny. Od letného času sa očakávali energetické úspory.
1980
Prvý raz sa zaviedli právne predpisy Európskeho spoločenstva o úprave letného času. Cieľom tohto kroku bolo zjednotenie existujúcich vnútroštátnych postupov a harmonogramov letného času, ktoré sa dovtedy odlišovali. Tým sa v rámci jednotného trhu zabezpečil harmonizovaný prístup k posunu času.
1981
Hodinky sa začali zo SEČ posúvať na SELČ už v poslednú marcovú sobotu a nie v apríli, ako v prechádzajúcich rokoch. Letný čas sa končil v sobotu v noci počas posledného septembrového víkendu. Čas sa menil na jar o polnoci a na jeseň o jednej v noci. Neskôr sa táto zmena posunula na 2. hodinu v noci (na jar) a 3. hodinu (na jeseň).
1996
Slovenská republika sa podobne ako susedná Česká republika pripojili k európskym normám, podľa ktorých letný čas každoročne trval od posledného marcového víkendu až do posledného októbrového víkendu. Teda na slovenskom území sa obdobie letného času predĺžilo zo šiestich na sedem mesiacov.
2014
Českí europoslanci v marci roku 2014 na webovej stránke www.foronlyonetime.eu zverejnili tlačovú správu o iniciatíve na zrušenie letného času. Pod hlavičkou iniciatívy Pre iba jeden čas (For Only One Time) sa obrátili na poslancov Európskeho parlamentu.
8. február 2017
Vláda novým nariadením schválila zavedenie letného času na Slovensku na roky 2017-2021. Nariadenie nadobudlo účinnosť 1. marca 2017, týmto nariadením SR prebrala právne záväzné akty Európskej únie.
4. júla 2018
Na pôde europarlamentu a Európskej komisie (EK) začala prebiehať diskusia o striedaní času, 4. júla bola spustená verejná konzultácia s trvaním do 16. augusta. Občania členských krajín EÚ boli prostredníctvom ankety vyzvaní, aby sa vyjadrili, či súhlasia so striedaním zimného a letného času, keď dochádza k posunu o jednu hodinu, alebo by radšej uprednostnili zrušenie tohto zvyku.
17. augusta 2018
EK oznámila ukončenie verejnej konzultácie o tom, či EÚ upustí od praxe posúvania hodinových ručičiek o jednu hodinu dopredu v období od marca do októbra. K otázke letného času sa do 16. augusta do polnoci vyjadrilo viac ako 4,6 milióna občanov členských krajín EÚ.
31. augusta 2018
Podľa predbežných výsledkov verejnej konzultácie sa za odstránenie zmeny času vyjadrilo 84 percent respondentov. V rámci online konzultácie od 4. júla do 16. augusta 2018 bolo odovzdaných 4,6 milióna odpovedí zo všetkých 28 členských štátov Únie. Najvyššiu mieru účasti malo Nemecko (3,79 percenta), Slovensko bolo na 8. priečke (0,60 percenta). Predseda EK Jean-Claude Juncker oznámil, že EK navrhne zrušenie letného času.
14. septembra 2018
EK oficiálne predostrela návrh ukončiť už v roku 2019 sezónnu zmenu času v krajinách EÚ, pričom členské štáty sa môžu samostatne rozhodnúť, či chcú natrvalo zaviesť letný alebo zimný, t. j. v prípade Slovenska stredoeurópsky čas.
19. októbra 2018
V súvislosti s plánovaným zrušením striedania času v EÚ by bolo na Slovensku optimálne trvalo uplatňovať súčasný zimný štandardný čas. Uviedlo to slovenské Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v stanovisku k návrhu európskej smernice, ktorou sa ukončujú sezónne zmeny času.
Za návrh hlasovalo 410 poslancov zo 751-členného europarlamentu, proti bolo 192 poslancov. Po schválení návrhu získal europarlament mandát na rokovania o tejto otázke s Radou EÚ (členské štáty).
Európska komisia v septembri 2018 v reakcii na celoeurópsky prieskum, podľa ktorého je za zrušenie striedania času až 84 percent Európanov, navrhla, aby sa každý členský štát do apríla 2019 rozhodol, či chce zaviesť permanentný letný alebo zimný čas. Exekutíva EÚ ako dátum poslednej zmeny navrhovala nedeľu 31. marca 2019, čo však neskôr rakúske predsedníctvo v Rade EÚ odmietlo aj s poukázaním na názorový rozkol členských krajín Únie na túto tému a navrhlo odklad na rok 2021.
Členovia Výboru EP pre dopravu a cestovný ruch (TRAN) navrhli, aby v tých krajinách Únie, ktoré sa už "navždy" rozhodnú pre letný čas, došlo k poslednej zmene hodín v noci zo soboty na nedeľu koncom marca 2021. A tie krajiny, ktoré si budú chcieť ponechať svoj štandardný čas, známy aj ako "zimný čas", naposledy otočia ručičkou na hodinách poslednú októbrovú nedeľu roku 2021.
Výbor EP pre dopravu zároveň vyzval členské krajiny EÚ, aby záležitosť zimného a letného času posúdili medzi sebou. To vychádza aj z odporúčaní eurokomisie, aby jednotlivé rozhodnutia členských krajín nezasahovali do fungovania vnútorného trhu EÚ.
Ak eurokomisia zistí, že naplánované časové dohody jednotlivých krajín by mohli účinne a trvalo brzdiť riadne fungovanie jednotného trhu, môže predložiť návrh na odloženie dátumu uplatňovania smernice o zmene času maximálne o 12 mesiacov a predložiť dovtedy nový legislatívny návrh.
Letný čas mal odporcov aj stúpencov, krajiny EÚ sa budú musieť zladiť
Európsky parlament (EP) schválil návrh Európskej komisie (EK) na ukončenie striedania zimného a letného času v Európskej únii počnúc rokom 2021.
Striedanie času upravovala smernica 2000/84/ES. Európsky parlament vo svojom uznesení z 8. februára 2018 požiadal Komisiu, aby túto úpravu letného času preskúmala.
Zavedenie letného času v novodobej histórii bolo motivované energetickými úsporami aj snahou zjednotiť časové pásma medzi štátmi Európy.
Postoje štátov k tejto téme sa líšia podľa geografickej polohy, čo konštatuje aj návrh Smernice Európskeho parlamentu a Rady z 12. septembra 2018, ktorou sa ukončujú sezónne zmeny času a ruší smernica 2000/84/ES.
"Členské štáty na severe sú vystavené citeľným sezónnym zmenám dostupnosti denného svetla počas roka. Zimy v tejto oblasti sú tmavé a svetla je málo, letá sú zas svetlé s krátkymi nocami. V členských štátoch na juhu sú tieto rozdiely menej badateľné, pomer trvania dní a nocí v priebehu roka sa mení len málo," konštatuje návrh novej smernice. Takisto je podľa nej dôležité umiestnenie krajín v rámci časového pásma: "Čím je krajina viac na západ v rámci pásma, tým je neskorší východ a západ slnka, na východe časového pásma sú rána svetlejšie a slnko zapadá skôr."
V priebehu niekoľkých rokov sa uskutočnili mnohé štúdie o úprave letného času v EÚ. Patria medzi ne štúdie a správy, ktoré zadala alebo vypracovala EK, napríklad preskúmanie vplyvu úpravy letného času v EÚ na hospodárske odvetvia, ako aj na zdravie a aktivity vo voľnom čase.
Pokiaľ ide o vplyv na energetiku, napríklad taliansky prevádzkovateľ prenosovej sústavy Terna v roku 2016 oznámil, že ročná úspora energie vďaka letnému času predstavovala v Taliansku približne 580 GWh, teda asi 0,2 percenta ročnej spotreby elektrickej energie, čo zodpovedá ročnej finančnej úspore vo výške približne 94,5 milióna eur. Inštitút pre diverzifikáciu a úsporu energie v Španielsku (IDAE) za rok 2015 nahlásil päťpercentné zníženie spotreby elektrickej energie na osvetlenie vďaka letnému času, čo zodpovedá ročnej úspore vo výške 300 miliónov eur.
Podľa návrhu smernice zavádzanie nových technológií v oblasti osvetlenia (inteligentné osvetlenie a meradlá, programovacie zariadenia atď.) už znižuje potenciál úspor energie v rámci úpravy letného času.
Odporcovia letného času existovali prakticky od jeho zavedenia a najčastejšie argumentovali zdravotnými dôvodmi. Jedným z najzarytejších v bývalom Československu bol už nežijúci pekár Stanislav Pecka, ktorý posielal žiadosti o odstránenie časového posunu najvyšším štátnym predstaviteľom. Prvý poslal už v roku 1981 vtedajšiemu predsedovi vlády Lubomírovi Štrougalovi. Obracal sa aj na Európsky súd pre ľudské práva.
Názory, podľa ktorých toto opatrenie negatívne vplýva na zdravie človeka, boli tiež hlavným dôvodom, pre ktorý sa začali otázkou striedania času opätovne zaoberať EP a EK. Tento názor zastáva aj slovenská europoslankyňa Anna Záborská. Pracovná skupina, ktorú viedol český europoslanec Pavel Svoboda, argumentovala štúdiou deviatich európskych univerzít, z ktorej vyplývalo, že priame a nepriame náklady na zdravotné následky v EÚ môžu predstavovať až 131 miliárd eur.
Po čerstvo schválenom zrušení letného času prichádza na rad rozhodovanie jednotlivých členských krajín EÚ, či sa priklonia k stredoeurópskemu (tzv. zimnému) alebo letnému času. Krajiny Beneluxu napríklad už 21. septembra 2018 oznámili, že budú postupovať spoločne. Dohodli sa na tom premiéri Belgicka, Holandska a Luxemburska Charles Michel, Mark Rutte a Xavier Bettel.
Prijatý návrh smernice ponecháva členským štátom EÚ možnosť, aby si upravili otázku časového pásma do roku 2021, odporúča však koordinovať voľbu času tak, aby nebol narušený vnútorný trh a aby sa zabránilo jeho "citeľným narušeniam spôsobeným rozdielmi medzi členskými štátmi v tejto oblasti".
Striedanie letného a zimného času sa skončí, na Slovensku platí 40 rokov
Chronológia udalostí spojených so zavedením letného času a so zrušením striedania stredoeurópskeho času (SEČ) a stredoeurópskeho letného času (SELČ)
1784
Americký politik Benjamin Franklin v jednom zo svojich zápiskov uviedol, že ľudia by mali skôr vstávať a skôr chodiť spať, aby efektívnejšie využili denné svetlo.
1907
Návrh na zmenu času počas roka formuloval prvý raz londýnsky staviteľ William Willet v eseji Plytvanie denným svetlom. Opäť išlo o myšlienku efektívnejšie využívať slnečný svit, teda nie o úspory energie.
14. apríla 1916
Počas 1. svetovej vojny zaviedlo letný čas Švédsko, postupne sa do 30. apríla 1916 pridali ďalšie krajiny, medzi nimi aj Nemecko a ako jeho spojenec i Rakúsko-Uhorsko. Opatrenie si nezískalo obľubu, po vojne ho zrušili.
1940
Na území Protektorátu Čechy a Morava bol zavedený letný čas v období 2. svetovej vojny, konkrétne v letných mesiacoch medzi 1. aprílom a 4. októbrom.
1946
V povojnovom Československu bol letný čas zavedený aj od 6. mája do 7. októbra 1946. V tom istom roku 1. decembra zaviedli ako jediný raz v histórii tzv. zimný čas, teda opačný posun než v prípade letného času – hodiny sa posúvali nie dopredu, ale naspäť oproti stredoeurópskemu času. Opatrenie platilo do 23. februára 1947 a neosvedčilo sa.
1966
Ako prvé začalo uplatňovať modernú úpravu letného času Taliansko. V roku 1971 sa pridalo Grécko. Španielsko zaviedlo letný čas v roku 1974, Francúzsko v roku 1976. V rokoch 1976 až 1981 sa dohodlo na používaní letného času desať členských štátov Európskeho spoločenstva najmä pre to, aby navzájom zosúladili svoje časové pásma.
1979
Prvý raz bol na území bývalého socialistického Československa zavedený letný čas vo svojej súčasnej podobe. K prijatiu tohto opatrenia prispela aj energetická kríza v tomto období – ochladenie 1. januára 1979 spôsobilo výpadok v zásobovaní uhlím a následne trojtýždňové uhoľné prázdniny. Od letného času sa očakávali energetické úspory.
1980
Prvý raz sa zaviedli právne predpisy Európskeho spoločenstva o úprave letného času. Cieľom tohto kroku bolo zjednotenie existujúcich vnútroštátnych postupov a harmonogramov letného času, ktoré sa dovtedy odlišovali. Tým sa v rámci jednotného trhu zabezpečil harmonizovaný prístup k posunu času.
1981
Hodinky sa začali zo SEČ posúvať na SELČ už v poslednú marcovú sobotu a nie v apríli, ako v prechádzajúcich rokoch. Letný čas sa končil v sobotu v noci počas posledného septembrového víkendu. Čas sa menil na jar o polnoci a na jeseň o jednej v noci. Neskôr sa táto zmena posunula na 2. hodinu v noci (na jar) a 3. hodinu (na jeseň).
1996
Slovenská republika sa podobne ako susedná Česká republika pripojili k európskym normám, podľa ktorých letný čas každoročne trval od posledného marcového víkendu až do posledného októbrového víkendu. Teda na slovenskom území sa obdobie letného času predĺžilo zo šiestich na sedem mesiacov.
2014
Českí europoslanci v marci roku 2014 na webovej stránke www.foronlyonetime.eu zverejnili tlačovú správu o iniciatíve na zrušenie letného času. Pod hlavičkou iniciatívy Pre iba jeden čas (For Only One Time) sa obrátili na poslancov Európskeho parlamentu.
8. február 2017
Vláda novým nariadením schválila zavedenie letného času na Slovensku na roky 2017-2021. Nariadenie nadobudlo účinnosť 1. marca 2017, týmto nariadením SR prebrala právne záväzné akty Európskej únie.
4. júla 2018
Na pôde europarlamentu a Európskej komisie (EK) začala prebiehať diskusia o striedaní času, 4. júla bola spustená verejná konzultácia s trvaním do 16. augusta. Občania členských krajín EÚ boli prostredníctvom ankety vyzvaní, aby sa vyjadrili, či súhlasia so striedaním zimného a letného času, keď dochádza k posunu o jednu hodinu, alebo by radšej uprednostnili zrušenie tohto zvyku.
17. augusta 2018
EK oznámila ukončenie verejnej konzultácie o tom, či EÚ upustí od praxe posúvania hodinových ručičiek o jednu hodinu dopredu v období od marca do októbra. K otázke letného času sa do 16. augusta do polnoci vyjadrilo viac ako 4,6 milióna občanov členských krajín EÚ.
31. augusta 2018
Podľa predbežných výsledkov verejnej konzultácie sa za odstránenie zmeny času vyjadrilo 84 percent respondentov. V rámci online konzultácie od 4. júla do 16. augusta 2018 bolo odovzdaných 4,6 milióna odpovedí zo všetkých 28 členských štátov Únie. Najvyššiu mieru účasti malo Nemecko (3,79 percenta), Slovensko bolo na 8. priečke (0,60 percenta). Predseda EK Jean-Claude Juncker oznámil, že EK navrhne zrušenie letného času.
14. septembra 2018
EK oficiálne predostrela návrh ukončiť už v roku 2019 sezónnu zmenu času v krajinách EÚ, pričom členské štáty sa môžu samostatne rozhodnúť, či chcú natrvalo zaviesť letný alebo zimný, t. j. v prípade Slovenska stredoeurópsky čas.
19. októbra 2018
V súvislosti s plánovaným zrušením striedania času v EÚ by bolo na Slovensku optimálne trvalo uplatňovať súčasný zimný štandardný čas. Uviedlo to slovenské Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v stanovisku k návrhu európskej smernice, ktorou sa ukončujú sezónne zmeny času.
