Brusel/Bratislava 27. júla (TASR) História Európskeho parlamentu siaha do povojnového obdobia. Začala sa písať v roku 1952, keď vzniklo Spoločné zhromaždenie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO), ktoré sa v roku 1958 premenovalo na Európske parlamentné zhromaždenie. Z neho napokon v roku 1962 vznikol Európsky parlament (EP).
Európsky parlament je nadnárodnou parlamentnou inštitúciou Európskej únie (EÚ) a spolu s Radou EÚ a Európskou komisiou (EK) tvorí tzv. inštitucionálny trojuholník únie. Je jedinou inštitúciou EÚ volenou priamo občanmi, na rozdiel od národných parlamentov však nemá výhradnú zákonodarnú moc. Vo väčšine oblastí prijíma legislatívu spolu s Radou EÚ, s ktorou schvaľuje aj úniový rozpočet a kontroluje Európsku komisiu.
Vo francúzskom Štrasburgu sa koná 12 mesačných plenárnych zasadnutí EP, vrátane zasadnutia o rozpočte. Dodatočné plenárne zasadnutia sa konajú v Bruseli, kde zasadajú aj výbory EP. Generálny sekretariát EP potom sídli v Luxemburgu.
V rokovacej sále EP sedia poslanci v politických skupinách a nie v národných delegáciách. V súčasnosti je v EP 8 politických skupín a niekoľko nezávislých poslancov. Tieto politické skupiny tvoria poslanci z viac než 100 politických strán jednotlivých členských štátov.
Slovenský europoslanec Ivan Štefanec v Európskom parlamente.Foto: Kabinet Ivana Štefanca
Národné parlamenty pôvodne do europarlamentu nominovali poslancov z vlastných radov. V roku 1979 sa uskutočnili prvé priame voľby a odvtedy si svojich europoslancov každých päť rokov volia občania členských štátov v európskych voľbách. Účasť na voľbách však býva tradične nízka, klesala zo 62 percent v roku 1979 až na 42 a pol percenta v roku 2014.
V poradí jedenáste voľby do EP a zároveň tretie, ktoré sa konali na území Slovenska, sa uskutočnili v dňoch 22. až 25. mája 2014 a zúčastnilo sa na nich 42,54 percenta z celkového počtu oprávnených voličov. Na Slovensku bola účasť dokonca najnižšia zo všetkých členských krajín – 13,1 percenta. Z týchto volieb vzišlo 751 poslancov, z čoho 13 zastupuje Slovenskú republiku.
Najvyšší volebný zisk, 29,43 percenta (221 poslancov), mala frakcia Európskej ľudovej strany a Európskych demokratov (EĽS), ktorá združuje kresťanských demokratov, konzervatívcov a ľudovcov. Druhá najsilnejšia je Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente (S&D). Sociálni demokrati a socialisti získali 25,43 % hlasov a zastupuje ich 191 poslancov. Európski konzervatívci a reformisti (EKR) majú 9,32 % (70 poslancov), Alianciu liberálov a demokratov za Európu (ALDE) podporilo 8,92 % voličov (67 poslancov), Európska zjednotená ľavica - Severskej zelenej ľavice (GUE/NGL) dostala 6,92 % hlasov (52 poslancov) a napokon Zelení/Európska slobodná aliancia (Zelení/ESA) získali 6,66 % (50 hlasov). Najmenšou skupinou je Európa slobody a priamej demokracie (EFDD) so ziskom 6,39 % (48 poslancov). Zvyšných 52 poslancov je nezaradených (NI).
Na snímke europoslankyňa (SMER-SD) Monika Beňová. Foto: TASR/Martin Baumann
Z trinástich slovenských poslancov sú šiesti členmi frakcie EĽS (Anna Záborská a Miroslav Mikolášik zvolení za KDH, Eduard Kukan a Ivan Štefanec pôvodne zvolení za SDKÚ-DS, József Nagy zo strany Most-Híd a Pál Csáky za SMK). Štyria poslanci za Smer pôsobia medzi socialistami (Monika Beňová, Monika Smolková, Vladimír Maňka a Boris Zala). Branislav Škripek za OĽaNO a Jana Žitňanská z hnutia NOVA pôsobia v EKR a napokon poslanec za SaS Richard Sulík je vo frakcii ALDE.
Najviac poslancov v EP má Nemecko – 96, nasleduje Francúzsko – 74. Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska i Taliansko majú po 73 poslancov, Španielsko 54 a Poľsko 51 poslancov. Podľa počtu poslancov potom nasledujú: Rumunsko – 32, Holandsko 26, Belgicko, Grécko, Portugalsko, Česká republika a Maďarsko – 21, Švédsko 20, Rakúsko – 18, Bulharsko 17.
Po 13 poslancov majú Slovensko, Fínsko a Dánsko. Írsko, Chorvátsko a Litva majú po 11 poslancov, Lotyšsko a Slovinsko 8 a napokon Estónsko, Luxembursko a Malta 6.
Od roku 1988 každoročne udeľuje Európsky parlament významnej politickej osobnosti cenu za slobodu myslenia, nazvanú podľa známeho ruského fyzika, disidenta a držiteľa Nobelovej ceny za mier z roku 1975, Andreja Sacharova. V roku 1989 ju získal Slovák Alexander Dubček.
Predsedom EP je od 17. januára 2017 kandidát Európskej ľudovej strany (EĽS) Talian Antonio Tajani.
Slovenskí voliči si vyberali svojich europoslancov už trikrát. Vo všetkých troch prípadoch bola volebná účasť na Slovensku nižšia v porovnaní s priemerom, v roku 2009 a 2014 dokonca najnižšia spomedzi všetkých členských krajín Európskej únie.
2004 - prvé voľby do EP
Do 13. júna 2004 sa uskutočnili na Slovensku voľby do Európskeho parlamentu (EP). Boli to na našom území historicky prvé voľby poslancov do EP. V 50 volebných obvodoch bolo zapísaných do voličských zoznamov 4.210.463 občanov. K volebným urnám prišlo a hlasovacie obálky prevzalo 714.508 z nich, čo predstavovalo 16,96-percentnú účasť.
SDKÚ získala vo voľbách 17,09 percenta hlasov, ĽS-HZDS 17,04 percenta, Smer 16,89 percenta, KDH 16,19 percenta a SMK 13,24 percenta.
SDKÚ obsadila v Európskom parlamente 3 kreslá, ĽS-HZDS 3 kreslá, Smer 3 kreslá, KDH 3 kreslá a SMK 2 kreslá.
Slovenskú republiku v EP zastupovalo 14 poslancov: Milan Gaľa, Zita Pleštinská, Peter Šťastný (SDKÚ), Peter Baco, Irena Belohorská, Sergej Kozlík (ĽS-HZDS), Monika Beňová, Miloš Koterec, Vladimír Maňka (Smer-SD), Ján Hudacký, Miroslav Mikolášik, Anna Záborská (KDH), Edit Bauer, Árpád Duka-Zólyomi (SMK).
2009 - druhé voľby do EP
Do 6. júna 2009 sa uskutočnili na Slovensku druhé voľby do Európskeho parlamentu (EP).
Volebná účasť sa vyšplhala na 19,64 percenta (platný hlas odovzdalo 826.782 občanov), čo bolo najmenej v celej EÚ. Víťazom eurovolieb sa na Slovensku stala so ziskom 32,01 percenta hlasov strana Smer-SD, ktorá má v EP päť poslancov z celkovo 13 slovenských. Na druhom mieste skončila SDKÚ-DS (16,98 percenta, dva mandáty), nasledovala SMK (11,33 percenta, dva mandáty) a KDH (10,87 percenta, dva mandáty). Po jednom kresle obsadili ĽS-HZDS (8,97 percenta) a SNS (5,55 percenta).
Farby Slovenska v EP obhajovalo 13 poslancov: Monika Flašíková Beňová, Monika Smolková, Katarína Neveďalová, Boris Zala a Vladimír Maňka (všetci Smer-SD), Eduard Kukan a Peter Šťastný (obidvaja SDKÚ-DS), Anna Záborská a Miroslav Mikolášik (obaja KDH), Edit Bauer a Alajos Mészáros (obaja SMK), Jaroslav Paška (SNS) a Sergej Kozlík (ĽS-HZDS).
2014 - tretie voľby do EP
V eurovoľbách volilo na Slovensku opäť rekordne málo ľudí. Účasť bola 13,05 percenta.
Do 24. mája 2014 vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) na Slovensku získal Smer-SD 24,09 percenta, čo znamená štyri mandáty. KDH malo 13,21 percenta, obsadilo dva mandáty. Nasledovali SDKÚ-DS (7,75 percenta), tiež tak získala dva mandáty. OĽaNO so 7,46 percentami hlasov získalo jeden mandát. Strany NOVA (6,83 percenta), SaS (6,66 percenta), SMK (6,53 percenta) a Most-Híd (5,83 percenta) získali vďaka volebnému výsledku po jednom mandáte.
Na pozície trinástich slovenských europoslancov boli zvolení: Maroš Šefčovič (vykonáva funkciu podpredsedu Európskej komisie, na jeho miesto nastúpila Monika Smolková), Monika Beňová, Boris Zala a Vladimír Maňka (všetci za Smer-SD). Všetci štyria poslanci za Smer-SD pôsobia medzi socialistami, v Skupine progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente (S&D).
Dvaja poslanci, Anna Záborská a Miroslav Mikolášik, boli zvolení za KDH, dvaja za SDKÚ – Ivan Štefanec (prestúpil do KDH), Eduard Kukan (dnes nezávislý). József Nagy zastupuje Most-Híd a Pál Csáky SMK. Všetci títo šiesti poslanci sú členmi skupiny Európskej ľudovej strany a Európskych demokratov (EĽS). Slovensko má teda spomedzi všetkých frakcií najsilnejšie zastúpenie medzi ľudovcami.
Branislav Škripek (OĽaNO) a Jana Žitňanská (NOVA, KDS, OKS) pôsobia v skupine Európski konzervatívci a reformisti (EKR). Napokon jedného poslanca má aj SaS. Richard Sulík pôsobí ako člen Aliancie liberálov a demokratov za Európu (ALDE).
