Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Agentúra EÚ, ktorá pôsobí ako odborné centrum pre otázky azylu a prispieva k rozvoju spoločného európskeho azylového systému.
Autor TASR
Brusel 12. mája (TASR) - Riziká rozšírenia pandémie nového koronavírusu v chudobných krajinách, ako aj oživenie džihádistickej skupiny Islamský štát (IS) by mohli viesť k zvýšeniu počtu "strednodobých" žiadostí o azyl v krajinách Európskej únie. Upozornil na to v utorok Európsky podporný úrad pre azyl (EASO).
Agentúra EÚ, ktorá pôsobí ako odborné centrum pre otázky azylu a prispieva k rozvoju spoločného európskeho azylového systému, koncom apríla oznámila 43-percentný pokles počtu žiadostí o azyl zaregistrovaných v marci v 27 členských štátoch EÚ, Nórsku a Švajčiarsku. Dôvodom poklesu boli najmä prísne opatrenia na hraniciach európskych krajín s cieľom obmedziť šírenie pandémie koronavírusu.
Vo svojej najnovšej správe však EASO zdôraznil, že zraniteľnosť chudobných krajín, z ktorých pochádza väčšina žiadateľov o azyl v Európe, voči chorobe Covid-19, ako aj riziká spojené so šírením hladu, neistoty a tiež obnovenie aktivít džihádistov z Islamského štátu by mohli ovplyvniť migráciu do Európy a v strednodobom horizonte viesť k zvýšeniu počtu žiadostí o azyl.
Odborníci EASO upozornili, že hoci je pandémia koronavírusu zatiaľ sústredená najmä v rozvinutých krajinách sveta, existuje "mierne až vysoké riziko" rozšírenia nákazy do krajín pôvodu a tranzitu žiadateľov o azyl.
Aj na základe údajov Spoločného výskumného centra (JRC), ktoré poskytuje vedecký servis Európskej komisii, EASO poukázal na nedostatok prostriedkov krajín pôvodu a tranzitu migrantov na zvládnutie súčasnej pandémie. Ide o krajiny, ako je napríklad Afganistan, Bangladéš, Eritrea, Konžská demokratická republika (KDR), Somálsko a Sýria.
Podľa správy EASO majú tieto krajiny oveľa menej nemocničných lôžok a zdravotníkov na počet obyvateľov, ako je to vo "vyspelom svete". Ide o krajiny, kde pravidelné umývanie rúk nie je možné pre nedostatok tečúcej vody, a napríklad v KDR túto vymoženosť nemá 84 percent domácností. Okrem toho zachovanie fyzického odstupu nie je uskutočniteľné pre tých, ktorí žijú na preplnených miestach. Napríklad v Sudáne až 92 percent mestskej populácie žije v preplnených slumoch.
Ďalšou príčinou je geopolitická situácia, ktorá nastala po obmedzení aktivít medzinárodnej koalície proti Islamskému štátu, keď existuje hrozba, že toto mocenské "vákuum" budú chcieť vo svoj prospech využiť džihádisti.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Agentúra EÚ, ktorá pôsobí ako odborné centrum pre otázky azylu a prispieva k rozvoju spoločného európskeho azylového systému, koncom apríla oznámila 43-percentný pokles počtu žiadostí o azyl zaregistrovaných v marci v 27 členských štátoch EÚ, Nórsku a Švajčiarsku. Dôvodom poklesu boli najmä prísne opatrenia na hraniciach európskych krajín s cieľom obmedziť šírenie pandémie koronavírusu.
Vo svojej najnovšej správe však EASO zdôraznil, že zraniteľnosť chudobných krajín, z ktorých pochádza väčšina žiadateľov o azyl v Európe, voči chorobe Covid-19, ako aj riziká spojené so šírením hladu, neistoty a tiež obnovenie aktivít džihádistov z Islamského štátu by mohli ovplyvniť migráciu do Európy a v strednodobom horizonte viesť k zvýšeniu počtu žiadostí o azyl.
Odborníci EASO upozornili, že hoci je pandémia koronavírusu zatiaľ sústredená najmä v rozvinutých krajinách sveta, existuje "mierne až vysoké riziko" rozšírenia nákazy do krajín pôvodu a tranzitu žiadateľov o azyl.
Aj na základe údajov Spoločného výskumného centra (JRC), ktoré poskytuje vedecký servis Európskej komisii, EASO poukázal na nedostatok prostriedkov krajín pôvodu a tranzitu migrantov na zvládnutie súčasnej pandémie. Ide o krajiny, ako je napríklad Afganistan, Bangladéš, Eritrea, Konžská demokratická republika (KDR), Somálsko a Sýria.
Podľa správy EASO majú tieto krajiny oveľa menej nemocničných lôžok a zdravotníkov na počet obyvateľov, ako je to vo "vyspelom svete". Ide o krajiny, kde pravidelné umývanie rúk nie je možné pre nedostatok tečúcej vody, a napríklad v KDR túto vymoženosť nemá 84 percent domácností. Okrem toho zachovanie fyzického odstupu nie je uskutočniteľné pre tých, ktorí žijú na preplnených miestach. Napríklad v Sudáne až 92 percent mestskej populácie žije v preplnených slumoch.
Ďalšou príčinou je geopolitická situácia, ktorá nastala po obmedzení aktivít medzinárodnej koalície proti Islamskému štátu, keď existuje hrozba, že toto mocenské "vákuum" budú chcieť vo svoj prospech využiť džihádisti.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
