Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Obsahom sťažnosti sú opatrenia štátu, ktoré boli v súvislosti s reštitúciami a reformou bývania prijímané, ich obsah a dôsledky, ako aj opatrenia, ktoré mali byť a neboli prijaté.
Autor TASR
Bratislava 28. marca (TASR) – Sťažnosť slovenských nájomníkov v reštituovaných a privatizovaných bytoch prijal Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorý ju bude riešiť v prioritnom prerokovaní. TASR to potvrdil predseda občianskeho združenia (OZ) Právo na bývanie Kristián Straka z Bratislavy.
Spoločnú žalobu proti Slovenskej republike zaslalo 23.februára 2012 do Štrasburgu 201 občanov spolu s OZ. V nej uvádzajú, že porušením ich ochrany práva užívať majetok sa SR dopustila nekonaním, keď vyše 20 rokov odmietala spravodlivo vyriešiť problém nájomníkov v reštituovaných a privatizovaných domoch, ako aj aktívnymi zásahmi, vďaka ktorým sa skupina občanov bez vlastného zavinenia dostala do obzvlášť znevýhodnenej bytovej situácie.
Za závažný zásah do svojich práv považujú sťažovatelia prijatie zákona č. 260/2011 Z.z. Tento zákon mal dlhodobý problém vyriešiť, v skutočnosti ho ešte viac zhoršil. Zákon bol prijatý napriek tomu, že s ním drvivá väčšina tých, pre ktorých bol určený, nesúhlasila.
Sťažovatelia uvádzajú, že nespochybňujú majetkové reštitúcie ako vyrovnanie sa s krivdami spáchanými počas komunistického režimu, ani reformy v oblasti bývania prijaté po roku 1989. Tiež nespochybňujú legitímne práva vlastníkov domov.
Obsahom sťažnosti sú opatrenia štátu, ktoré boli v súvislosti s reštitúciami a reformou bývania prijímané, ich obsah a dôsledky, ako aj opatrenia, ktoré mali byť a neboli prijaté. Zároveň konštatujú, že problém bolo možné spravodlivo vyriešiť bez medzinárodnej žaloby a SR mala na to dostatok času a možností. Sťažovatelia vyslovujú ľútosť, že k takému riešeniu nedošlo napriek tomu, že dlhodobo a opakovane oslovovali inštitúcie, od samosprávy až po najvyššie štátne a politické orgány, a predkladali vlastné návrhy.
"Žiaľ, štátne orgány SR hlas nájomníkov systematicky ignorovali najmä v čase prijímania zákona č. 260/2011, ktorý bol prijatý takmer identicky s vládnym návrhom, pričom názor dotknutej verejnosti nebol zohľadnený vôbec. Sťažovatelia konštatujú, že už v čase, keď sa zákon pripravoval a prijímal, varovali, že ide o veľmi zlé riešenie, ktoré tých, pre ktorých je určené, prinúti siahnuť k prostriedkom právnej ochrany na súde. Tieto prostriedky boli použité," zdôvodnil Straka.
Spoločnú žalobu proti Slovenskej republike zaslalo 23.februára 2012 do Štrasburgu 201 občanov spolu s OZ. V nej uvádzajú, že porušením ich ochrany práva užívať majetok sa SR dopustila nekonaním, keď vyše 20 rokov odmietala spravodlivo vyriešiť problém nájomníkov v reštituovaných a privatizovaných domoch, ako aj aktívnymi zásahmi, vďaka ktorým sa skupina občanov bez vlastného zavinenia dostala do obzvlášť znevýhodnenej bytovej situácie.
Za závažný zásah do svojich práv považujú sťažovatelia prijatie zákona č. 260/2011 Z.z. Tento zákon mal dlhodobý problém vyriešiť, v skutočnosti ho ešte viac zhoršil. Zákon bol prijatý napriek tomu, že s ním drvivá väčšina tých, pre ktorých bol určený, nesúhlasila.
Sťažovatelia uvádzajú, že nespochybňujú majetkové reštitúcie ako vyrovnanie sa s krivdami spáchanými počas komunistického režimu, ani reformy v oblasti bývania prijaté po roku 1989. Tiež nespochybňujú legitímne práva vlastníkov domov.
Obsahom sťažnosti sú opatrenia štátu, ktoré boli v súvislosti s reštitúciami a reformou bývania prijímané, ich obsah a dôsledky, ako aj opatrenia, ktoré mali byť a neboli prijaté. Zároveň konštatujú, že problém bolo možné spravodlivo vyriešiť bez medzinárodnej žaloby a SR mala na to dostatok času a možností. Sťažovatelia vyslovujú ľútosť, že k takému riešeniu nedošlo napriek tomu, že dlhodobo a opakovane oslovovali inštitúcie, od samosprávy až po najvyššie štátne a politické orgány, a predkladali vlastné návrhy.
"Žiaľ, štátne orgány SR hlas nájomníkov systematicky ignorovali najmä v čase prijímania zákona č. 260/2011, ktorý bol prijatý takmer identicky s vládnym návrhom, pričom názor dotknutej verejnosti nebol zohľadnený vôbec. Sťažovatelia konštatujú, že už v čase, keď sa zákon pripravoval a prijímal, varovali, že ide o veľmi zlé riešenie, ktoré tých, pre ktorých je určené, prinúti siahnuť k prostriedkom právnej ochrany na súde. Tieto prostriedky boli použité," zdôvodnil Straka.
