Sťažovatelia tvrdili, že štát porušil ich práva povinnosťou nosiť rúška a preukazovať sa negatívnym výsledkom testu na ochorenie COVID-19, ktorý sa vyžadoval pre výnimky z rôznych obmedzení.
Autor TASR
Bratislava/Štrasburg 5. mája (TASR) - Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) zamietol 20 sťažností podaných proti Slovenskej republike, pričom viaceré z nich sa týkali nariadení vlády a Úradu verejného zdravotníctva o protipandemických opatreniach. TASR o tom informoval Peter Bubla z tlačového oddelenia slovenského ministerstva spravodlivosti s odvolaním sa na rozhodnutia ESĽP zverejnené vo štvrtok.
Sťažovatelia tvrdili, že štát porušil ich práva povinnosťou nosiť rúška a preukazovať sa negatívnym výsledkom testu na ochorenie COVID-19, ktorý sa vyžadoval pre výnimky z rôznych obmedzení.
ESĽP sa vo svojom rozhodnutí oprel o svoju judikatúru, podľa ktorej Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd neposkytuje priestor pre podávanie tzv. actiopopularis (žaloba podaná kýmkoľvek vo verejnom záujme), a teda neumožňuje jednotlivcom sťažovať sa na ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré sú podľa nich v rozpore s Dohovorom, pokiaľ nimi neboli priamo dotknutí alebo nehrozí riziko, že sa na nich bude táto legislatíva uplatňovať.
Sťažovatelia si nesplnili svoju povinnosť predložiť ESĽP presvedčivé dôkazy o tom, že v ich prípade existuje pravdepodobnosť porušenia práv. Zároveň neuviedli, ako konkrétne sa ich napadnuté opatrenia týkajú alebo budú týkať. Bez poskytnutia konkrétnych informácií od sťažovateľov nemohol ESĽP individuálne posúdiť ich situáciu ani otázku vyčerpania vnútroštátnych prostriedkov nápravy, dodalo v tlačovej správe ministerstvo spravodlivosti.
Sťažovatelia tvrdili, že štát porušil ich práva povinnosťou nosiť rúška a preukazovať sa negatívnym výsledkom testu na ochorenie COVID-19, ktorý sa vyžadoval pre výnimky z rôznych obmedzení.
ESĽP sa vo svojom rozhodnutí oprel o svoju judikatúru, podľa ktorej Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd neposkytuje priestor pre podávanie tzv. actiopopularis (žaloba podaná kýmkoľvek vo verejnom záujme), a teda neumožňuje jednotlivcom sťažovať sa na ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré sú podľa nich v rozpore s Dohovorom, pokiaľ nimi neboli priamo dotknutí alebo nehrozí riziko, že sa na nich bude táto legislatíva uplatňovať.
Sťažovatelia si nesplnili svoju povinnosť predložiť ESĽP presvedčivé dôkazy o tom, že v ich prípade existuje pravdepodobnosť porušenia práv. Zároveň neuviedli, ako konkrétne sa ich napadnuté opatrenia týkajú alebo budú týkať. Bez poskytnutia konkrétnych informácií od sťažovateľov nemohol ESĽP individuálne posúdiť ich situáciu ani otázku vyčerpania vnútroštátnych prostriedkov nápravy, dodalo v tlačovej správe ministerstvo spravodlivosti.